28.
Pokiaľ navrhovateľ vidí možný nesúlad
§ 89 ods. 3 druhej vety Daňového poriadku s právom na súdnu ochranu v tom, že daňový subjekt nemusí mať „
vedomosť o svojom daňovom nedoplatku, čoho sa daný nedoplatok týka, za aké obdobie, či je výška nedoplatku evidovaná v správnej výške a v danom prípade aj z prevádzky ktorého výherného prístroja prevádzkovaného na základe konkrétnej individuálnej licencie vyplýva“, je v kontexte skutočností už uvedených v bode 27 nutné poukázať najmä na právnu domnienku ignorantia iuris non excusat vyjadrenú v
§ 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v čase vydania žalobou napádaného výkazu nedoplatkov vyjadrenú v § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). V prípade, že by bol daňový nedoplatok v daňovej evidencii evidovaný v nesprávnej výške, čo by malo za následok obsahovú nesprávnosť výkazu nedoplatkov, má daňový subjekt možnosť využiť svoje právo podľa
§ 91 ods. 5 Daňového poriadku podať u správcu dane odvolanie voči daňovej exekučnej výzve. V nadväznosti na právne prostriedky formálne sprostredkujúce uplatňovanie právnej ochrany daňového dlžníka v daňovom exekučnom konaní (
§ 91 ods. 5 Daňového poriadku, návrh na zastavenie daňového exekučného konania) ústavný súd zdôrazňuje požiadavku ústavne konformného výkladu a uplatňovania (
čl. 152 ods. 4 ústavy) ustanovení
Daňového poriadku, ktoré ich zakotvujú. Osobitne predmetná požiadavka vystupuje do popredia pri vykonateľných výkazoch daňových nedoplatkov, ktoré nevznikli v dôsledku právoplatných a vykonateľných rozhodnutí ukladajúcich daňovú povinnosť. V takýchto prípadoch je procesné prostriedky, ktorými sa daňový dlžník domáha právnej ochrany, potrebné posúdiť a uplatniť tak, aby popri sledovaní účelu daňovej exekúcie dôsledne rešpektovali základné právo daňového dlžníka na právnu ochranu. Nemožno tak za každých okolností vychádzať z výkladu, podľa ktorého v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve či v návrhu na zastavenie daňového exekučného konania možno argumentovať iba okolnosťami, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu (napr. rozsudok najvyššieho súdu č. k. 4 Sžf/85/2014 zo 6. októbra 2015). Pri exekučnom titule, ktorým je výkaz daňových nedoplatkov vzniknutých inak než v dôsledku právoplatných a vykonateľných daňových rozhodnutí, účinné presadenie základného práva daňového dlžníka na právnu ochranu nedovoľuje zohľadniť iba okolnosti, ktoré nastali po vyhotovení takého výkazu. Napokon i táto ústavným súdom naznačená reálnosť ústavne konformného výkladu a uplatnenia napadnutého ustanovenia v nadväznosti na ďalšie procesné normy
Daňového poriadku predstavuje podporný argument pre nevyhovenie návrhu navrhovateľa.