Čakajte prosím...
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený

1/2022 Z. z. v znení účinnom od 8. 1. 2022 do 2. 12. 2022
1
ROKOVACÍ PORIADOK
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky



Plénum Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „plénum“) sa na svojom prvom zasadnutí konanom 3. augusta 2021 podľa § 24d ods. 6, § 45 ods. 3§ 59 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov uznieslo na tomto rokovacom poriadku:

PRVÁ ČASŤ

PREDMET ÚPRAVY (čl. 1)

Článok 1

Tento rokovací poriadok upravuje:
1.
Rokovací poriadok pléna,
2.
spôsob vydávania Zbierky stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka rozhodnutí“),
3.
určenie orgánu na vykonanie revízie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) a na správnych kolégiách krajských súdov (ďalej len „správne súdy“),
4.
spôsob voľby a odvolávania členov Sudcovskej rady Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudcovská rada“).

DRUHÁ ČASŤ

ROKOVANIE PLÉNA (čl. 2-7)

PRVÁ HLAVA

ROKOVACÍ PORIADOK PLÉNA (čl. 2)

Článok 2

1.
Plénum najvyššieho správneho súdu zvoláva predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda súdu“), ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Predseda súdu môže rozhodnúť, že sa zasadnutie koná v online forme.
2.
Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to požiada písomne najmenej tretina sudcov alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu rokovania. Ak predseda súdu nezvolá plénum do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady.
3.
Zasadnutia pléna sú neverejné; zúčastňujú sa na ňom všetci členovia pléna.
4.
Členovia súdnej rady, minister spravodlivosti a generálny prokurátor majú právo zúčastniť sa na zasadnutí pléna. Predseda súdu môže na zasadnutie pléna prizvať predsedov krajských súdov a predsedov správnych súdov, verejného ochrancu práv ako aj iné osoby podľa povahy zasadnutia pléna.
5.
Na zasadnutie pléna, na ktorom sa má prerokovať návrh na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, sa prizýva aj zástupca ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patria otázky, ktoré sú predmetom zasadnutia pléna.
6.
Písomné podklady na rokovanie pléna s pozvánkou na jeho zasadnutie doručí kancelária predsedu súdu všetkým členom pléna a osobám uvedeným v bodoch 4 a 5 najmenej desať dní pred zasadnutím.
7.
Program rokovania schvaľuje na začiatku zasadnutia plénum.
8.
Predseda súdu vopred určí sudcu alebo viacerých sudcov za zapisovateľov.
9.
Plénum môže rokovať za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov.
10.
Po otvorení rokovania pléna predseda súdu alebo podpredseda súdu prednesie správu k prejednávanej veci. V nej uvedie najmä okolnosti, ktoré odôvodňujú zaradenie veci na program pléna, konštatuje hlavné zásady prejednávanej veci a poukáže, na ktoré zásadné otázky by sa mala prednostne zamerať rozprava pléna.
11.
Po prednesení správy nasleduje rozprava, ktorej cieľom je vecné a všestranné prerokovanie celkovej koncepcie a všetkých zásadných otázok stanoveného programu. Rozpravy sa môžu zúčastniť všetky osoby zúčastnené na rokovaní pléna.
12.
Po skončení rozpravy nasleduje porada pléna.
13.
Na porade pléna sa môžu zúčastniť len členovia pléna.
14.
Na porade pléna treba prerokovať všetky pripomienky a návrhy prednesené k prerokovanej veci v rozprave, pripraviť návrh uznesenia pléna na hlasovanie o predmete zasadnutia.
15.
Na vyhodnotenie pripomienok a návrhov z rozpravy možno poradu pléna odročiť na čas najdlhšie dvoch týždňov.
16.
O návrhu uznesenia pléna sa hlasuje verejne, zdvihnutím ruky. Rozdielne názory, ktoré neboli uznesením prijaté, môžu prehlasovaní členovia pléna odôvodniť písomne.
17.
Uznesenie pléna je prijaté, ak za návrh uznesenia hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov pléna, ak nie je ustanovené inak.
18.
Uznesenie pléna o stanovisku k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych prepisov je prijaté, ak za návrh hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov pléna.
19.
Každé uznesenie pléna musí byť vyhlásené; podľa povahy veci môže byť vyhlásený len podstatný obsah uznesenia alebo stanoviska.
20.
Písomné vyhotovenie uznesenia pléna podpisuje predseda súdu.
21.
Zapisovateľ spíše o rokovaní pléna zápisnicu, v ktorej uvedie najmä dátum, predmet rokovania, prítomných a stručný priebeh rozpravy. Súčasťou zápisnice je aj zápisnica o porade pléna, v ktorej sa uvedie dátum konania porady, prítomní členovia pléna, zmeny, na ktorých sa plénum na rozdiel od písomného návrhu predloženého na rokovanie uznieslo, a výsledok hlasovania.
22.
Zápisnicu o rokovaní pléna podpíše predseda súdu a zapisovateľ. Písomné podklady na rokovanie pléna tvoria súčasť zápisnice.
23.
Predseda súdu zabezpečí, aby prijaté uznesenie pléna a schválené dokumenty alebo materiály pléna boli uverejnené v zbierke rozhodnutí a na verejne dostupnej internetovej adrese najvyššieho správneho súdu.

DRUHÁ HLAVA

STANOVISKO PLÉNA K ZJEDNOTENIU VÝKLADU ZÁKONOV A INÝCH VŠEOBECNE ZÁVÄZNÝCH PRÁVNYCH PREDPISOV

(čl. 3-6)

Článok 3

Plénum prijíma stanoviská k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (ďalej len „stanovisko“) vtedy, ak vo výklade práva v právoplatných rozhodnutiach dvoch alebo viacerých senátov najvyššieho správneho súdu alebo dvoch alebo viacerých správnych súdov došlo k zásadným rozdielnostiam a tento nesúlad nebol odstránený inak.

Článok 4

Postup pri príprave stanoviska

1.
Ak kvalifikovaný podnet na prijatie stanoviska podal predsedovi najvyššieho správneho súdu podpredseda najvyššieho správneho súdu, sudca najvyššieho správneho súdu alebo senát najvyššieho správneho súdu, predseda správneho kolégia správneho súdu/predseda alebo senát správneho súdu, predstaviteľ ústredného orgánu štátnej správy v oblasti jeho pôsobnosti, generálny prokurátor alebo verejný ochranca práv, predseda súdu poverí pracovnú skupinu priamo vypracovaním návrhu stanoviska k podnetu. Rovnako postupuje podpredseda súdu, ak podnet na prijatie stanoviska podal predseda súdu.
2.
Ak kvalifikovaný podnet na prijatie stanoviska podal iný subjekt, ako napr. záujmové združenie obcí a miest alebo samosprávnych krajov, právnických komôr a iných profesijných záujmových združení, predseda súdu predloží podnet riadiacim predsedom senátov na predbežné posúdenie a v prípade kladného výsledku postupuje podľa bodu 1.
3.
Ak podnet neobsahuje náležitosti kvalifikovaného podnetu uvedené v bode 4, predseda súdu vyzve podávateľa podnetu na doplnenie v lehote, ktorú zároveň určí. Ak podnet nebol v stanovenej lehote doplnený alebo naďalej nemá náležitosti kvalifikovaného podnetu, kancelária predsedu súdu vyrozumie podávateľa podnetu o jeho odložení.
4.
Kvalifikovaným podnetom je podanie, ktoré obsahuje vymedzenie otázky, na ktorú má stanovisko odpovedať, aj s navrhovaným riešením a uvedenie súdu a spisových značiek rozhodnutí, ktorých sa riešená nejednotnosť týka.
5.
Pracovnú skupinu na vypracovanie návrhu stanoviska k podnetu určí predseda súdu, prípadne podpredseda súdu, pre každý jednotlivý prípad osobitne; v rámci pracovnej skupiny určí aj vedúceho pracovnej skupiny. Pracovnú skupinu tiež určí vtedy, keď mu bolo redakčnou radou predložené zistenie podľa čl. 10 bodu 3 o rozdielnych rozhodnutiach súdov.
6.
Pracovná skupina vyhotoví predbežný návrh stanoviska k podnetu; ak dospeje k záveru, že podnet je dôvodný, vymedzí otázky na riešenie, pričom ich rozsah uvedený v podnete môže prekročiť, len ak je to nevyhnutné pre posúdenie a vyriešenie ďalších súvisiacich alebo predbežných otázok a upovedomí o tom predsedu súdu. Pracovná skupina rovnako písomne upovedomí predsedu súdu, ak dospeje k záveru, že podnet nie je dôvodný a stanovisko nemá byť zaujaté. Predseda súdu v oboch prípadoch rozhodne o ďalšom postupe a svoje rozhodnutie písomne odôvodní.
7.
Predseda súdu oznámi podávateľovi podnetu, ak na základe predbežného stanoviska pracovnej skupiny dospel k záveru, že stanovisko nie je dôvodné prijať, alebo je daná pre budúcnosť iná možnosť odstránenia nesúladu v rozhodovaní.
8.
V prípade, ak pracovná skupina dospela k záveru, že prijatie stanoviska pléna je riešením nesúladu v rozhodovaní senátov najvyššieho správneho súdu alebo správnych súdov, predseda súdu poverí pracovnú skupinu pokračovaním v príprave návrhu zjednocovacieho stanoviska pléna a stanoví lehotu na jeho vypracovanie; lehotu môže predĺžiť len predseda súdu.
9.
V návrhu stanoviska sa spravidla uvedie vlastný obsah stanoviska (tzv. právna veta), ktoré má byť zaujaté a ktorého podstata spočíva vo vyriešení otázky týkajúcej sa aplikácie alebo interpretácie určitých právnych predpisov. V odôvodnení návrhu stanoviska sa poukáže na obsah právoplatných rozhodnutí súdov alebo senátov, ktoré vyvolali potrebu prijať zjednocujúce stanovisko a na obsah vymedzenej otázky; v podanom návrhu na zaujatie stanoviska sa uvedú všetky argumenty, o ktoré sa návrh stanoviska pri riešení vymedzenej otázky opiera.
10.
Návrh stanoviska vypracovaný pracovnou skupinou zašle predseda súdu so stanovením lehoty na vyjadrenie a pripomienky všetkým členom pléna, subjektu, ktorý podnet podal a ďalším subjektom uvedeným v bode 2. Predseda súdu podľa povahy veci zváži zaslanie návrhu stanoviska aj najvyššiemu súdu, Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied a právnickým fakultám.
11.
Návrh stanoviska po zapracovaní pripomienok a vyjadrení zainteresovaných spolu so všetkými doručenými písomnými vyjadreniami členov pléna a ďalších subjektov určená pracovná skupina predloží predsedovi súdu s návrhom na zvolanie zasadnutia pléna.

Článok 5

Prijatie stanoviska

1.
Zasadnutie pléna na rozhodovanie o navrhovanom stanovisku zvolá predseda súdu tak, aby bola účasť členov pléna čo najvyššia. Osobná účasť členov pléna na zasadaní pléna je súčasťou výkonu funkcie sudcu.
2.
Ak Kancelária najvyššieho správneho súdu vytvorí podmienky pre zasadnutie a rozhodovanie pléna dištančným spôsobom, môže sa rokovanie a hlasovanie v čase mimoriadnej situácie uskutočniť dištančnou formou, len ak vec neznesie odklad.
3.
Na rokovanie pléna o predloženom stanovisku k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných predpisov a na hlasovanie o prijatí stanoviska sa vzťahujú ustanovenia článku 2 tohto rokovacieho poriadku s osobitným zreteľom na body 5, 19 a 20.

Článok 6

Opatrenia po prijatí stanoviska

1.
Ak navrhované stanovisko nebolo prijaté predpísaným počtom hlasov, predseda súdu vyhlási, že stanovisko nebolo zaujaté. V takom prípade sa plénum na návrh predsedu súdu môže uzniesť, že vyhotovením nového návrhu stanoviska bude poverená iná pracovná skupina, ktorá bude povinná v ňou spracovanom návrhu stanoviska prihliadnuť na písomné vyjadrenia a výsledky rozpravy pléna.
2.
Rovnopis prijatého stanoviska doručí predseda súdu všetkým sudcom najvyššieho správneho súdu a príslušným správnym súdom. Rovnopis stanoviska sa vždy zašle tomu, kto bol požiadaný o vyjadrenie k návrhu na prijatie stanoviska a podávateľovi podnetu.
3.
Predseda súdu zabezpečí, aby prijaté stanovisko bolo uverejnené na verejne dostupnej internetovej adrese najvyššieho správneho súdu a v najbližšom možnom termíne aj v zbierke rozhodnutí.
4.
Na žiadosť sudcu, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí pléna a nesúhlasil s navrhovaným stanoviskom alebo s jeho odôvodnením, sa k zápisnici z rokovania pléna pripojí podstatný obsah jeho odlišného stanoviska. Písomné vyhotovenie svojho odlišného stanoviska je sudca povinný predložiť v lehote, ktorá bola určená na spracovanie písomného vyhotovenia prijatého stanoviska. Odlišné stanovisko sa zverejní spolu s prijatým stanoviskom. Ak sudca svoje odlišné stanovisko včas nepredloží, uverejní sa len poznámka, že konkrétny sudca mal odlišné, ale nevypracované stanovisko.
5.
Z prijatého stanoviska vychádzajú sudcovia pri svojom rozhodovaní. Po publikovaní stanoviska v zbierke rozhodnutí sa vyžaduje v prípadnom inom rozhodnutí dôsledné a zrozumiteľné odôvodnenie odklonu od obsahu publikovaného zjednocujúceho stanoviska.

TRETIA HLAVA

SPRÁVY O APLIKÁCII ZÁKONOV A INÝCH VŠEOBECNE ZÁVÄZNÝCH PRÁVNYCH PREDPISOV A SPRÁVY O VÝSLEDKOCH PRIESKUMNEJ ČINNOSTI

(ĎALEJ LEN „SPRÁVY“) (čl. 7)

Článok 7

1.
Správy o činnostiach podľa § 24d ods. 1 písm. c)e) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovaných na základe pokynu predsedu súdu pracovnými skupinami sudcov, asistentov sudcov a zamestnancov analytického oddelenia súdu prerokuje a schvaľuje plénum.
2.
Príprava správ je daná vopred stanovenými hľadiskami pre ich vypracovanie tak, aby sa poznatky vyplývajúce z rozhodovacej činnosti využili pri vyhodnocovaní účinnosti právnych úprav v oblastiach verejnej správy a stali sa podkladom pre pripomienky k zmenám a zdokonaleniu právnej úpravy konania orgánov verejnej správy.
3.
Plénom schválené správy predkladá predseda súdu príslušným orgánom za účelom ich informovania o stave a úrovni rozhodovacej činnosti, tak ako vyplýva z prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy.

TRETIA ČASŤ

ZJEDNOCOVANIE ROZHODOVACEJ ČINNOSTI SPRÁVNYCH SÚDOV (čl. 8-10)

Článok 8

Zjednocovacia činnosť sudcov

Rozvrh práce najvyššieho správneho súdu určí pôsobenie sudcov okrem rozhodovacej činnosti v súdnom oddelení aj v oblasti zjednocovania súdneho rozhodovania tým, že
a)
pripravujú podklady ako členovia pracovných skupín na rokovanie pléna, najmä prípravou návrhov stanovísk pléna,
b)
vyberajú a upravujú rozhodnutia na publikovanie v zbierke rozhodnutí,
c)
útvaru evidencie judikatúry predkladajú rozhodnutia na evidenciu a navrhujú ich zatriedenie v evidencii rozhodnutí, v ktorých bolo aplikované právo Európskej únie,
d)
upozorňujú predsedu súdu a riadiacich predsedov senátov na otázky, ktoré vyžadujú zjednotenie výkladu právnych predpisov,
e)
spracúvajú podnety správnych súdov na zjednotenie výkladu právnych prepisov a na uverejnenie ich rozhodnutí v zbierke rozhodnutí.

Článok 9

Zbierka rozhodnutí najvyššieho správneho súdu

1.
V zbierke rozhodnutí sa uverejňujú predovšetkým
a)
stanoviská pléna,
b)
vybrané zásadné rozhodnutia najvyššieho správneho súdu,
c)
vybrané zásadné rozhodnutia správnych súdov,
d)
správy schválené plénom podľa článku 7.
2.
Jednotlivé čísla zbierky rozhodnutí zostavuje redakčná rada zložená z riadiacich predsedov senátov. Zloženie redakčnej rady určí rozvrh práce. Predsedom redakčnej rady je predseda súdu alebo podpredseda súdu.
3.
Stanoviská pléna a správy prerokované a schválené plénom sú publikované na základe hlasovania pléna ako samostatné čísla zbierky rozhodnutí.
4.
Rozhodnutia senátov najvyššieho správneho súdu a rozhodnutia správnych súdov schvaľuje na publikovanie hlasovaním plénum na návrh redakčnej rady.
5.
Redakčná rada rozhodnutia navrhované na publikovanie predloží členom pléna na vyjadrenie a pripomienky. Rovnako ich podľa povahy rozhodnutia zašle aj orgánom a inštitúciám uvedeným v článku 2 bodoch 4 a 5 a v článku 4 bode 10.
6.
Redakčná rada po spracovaní vyjadrení a pripomienok predkladá plénu návrhy na publikovanie rozhodnutí v zbierke rozhodnutí spravidla raz za tri mesiace spolu s pripomienkami zaslanými subjektmi uvedenými v článku 9 bode 5. Na hlasovanie pléna o jednotlivých rozhodnutiach sa vzťahujú ustanovenia článku 1 bodu 17.
7.
V pléne sa otvorí rozprava len k takému rozhodnutiu predloženému redakčnou radou, ku ktorému aspoň jeden člen pléna vznesie pripomienku a podá návrh na rozpravu.
8.
Ak plénum hlasovaním niektoré rozhodnutie navrhnuté na publikovanie neschváli, redakčná rada opätovne posúdi návrh na publikovanie. O opätovne predloženom návrhu na publikovanie sa rozprava v pléne otvorí aj bez návrhu.
9.
Rozhodnutie schválené plénom na publikovanie zaradí redakčná rada do zbierky rozhodnutí po technickej korektúre.
10.
Zbierka rozhodnutí sa vydáva v elektronickej a tlačenej podobe.
11.
Vydávanie zbierky rozhodnutí zabezpečuje útvar Kancelárie najvyššieho správneho súdu určený organizačným poriadkom.

Článok 10

Rokovanie redakčnej rady

1.
Redakčná rada o návrhoch na publikovanie rozhodnutí v zbierke rozhodnutí rokuje najmenej raz za mesiac.
2.
Rozhodnutia na publikovanie predkladajú redakčnej rade členovia senátu najvyššieho správneho súdu s komentárom o aktualite a sledovaných cieľoch publikovania.
3.
Rozhodnutia správnych súdov predkladá redakčnej rade predseda správneho kolégia krajského súdu alebo predseda správneho súdu so stanoviskom kolégia správneho súdu.
4.
K návrhu podľa bodu 3 si redakčná rada vždy vyžiada vyjadrenie správnych kolégií krajských súdov/ostatných správnych súdov v záujme posúdenia, či nedošlo k rozdielnym rozhodnutiam medzi súdmi v rovnakých veciach. Ak redakčná rada zistí rozdielne rozhodnutia správnych súdov, predloží podnet predsedovi súdu na postup podľa článku 4 bodu 5. Inak rozhodne o návrhu na publikovanie.
5.
Redakčná rada dbá na to, aby jednotlivé čísla zbierky rozhodnutí obsahovali aj právoplatné zásadné rozhodnutie správneho súdu.

ŠTVRTÁ ČASŤ

VNÚTORNÁ REVÍZIA (čl. 11)

Článok 11

1.
Vnútornú revíziu na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky vykonáva revízne oddelenie najvyššieho správneho súdu ustanovené podľa § 59 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozvrhu práce na daný kalendárny rok.
2.
Predseda súdu určí sudcov aj na vykonanie revízií správnych súdov.
3.
Výsledky revízie podľa bodu 1 alebo bodu 2 prerokuje plénum.
4.
Najvyšší správny súd môže požiadať emeritných sudcov správnych súdov o účasť na revízii v súlade s § 59 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

PIATA ČASŤ

SUDCOVSKÁ RADA (čl. 12)

Článok 12

Voľba a odvolávanie členov sudcovskej rady

1.
Plénum volí a odvoláva členov sudcovskej rady. Sudcovská rada má päť členov.
2.
Na zvolanie a vedenie pléna o voľbe a odvolávaní členov sudcovskej rady sa použijú primerane ustanovenia prvej časti tohto rokovacieho poriadku.
3.
Členom sudcovskej rady môže byť len člen pléna. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov sudcovskej rady.
4.
Sudcovská rada oznámi sudcom, že sa končí funkčné obdobie člena sudcovskej rady alebo zanikla funkcia člena sudcovskej rady.
5.
Sudcovská rada deň, čas a miesto konania volebného zasadnutia pléna vyhlási najneskôr 30 dní pred jeho konaním. Oznámi sudcom vyhlásenie volieb, počet členov sudcovskej rady, ktorý sa bude voliť, a vyzve ich na predloženie kandidátov na členov sudcovskej rady v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než 15 dní pred konaním volieb.
6.
Návrh na voľbu kandidáta na člena sudcovskej rady môže podať sudca najvyššieho správneho súdu; návrh sa podáva sudcovskej rade. Návrh musí obsahovať meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, písomný súhlas kandidáta s kandidatúrou a musí byť z neho zrejmé, kto ho podáva.
7.
Volebné zasadnutie pléna po prerokovaní podaných návrhov verejným hlasovaním prijme k návrhom stanovisko. V ňom uvedie, ktoré návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a na ktoré nemožno prihliadnuť, pretože nespĺňajú stanovené podmienky.
8.
Kandidáti, u ktorých návrhy na voľbu splnili ustanovené podmienky, majú právo byť prítomní na volebnom zasadnutí pléna počas celého jeho zasadnutia až do času uskutočnenia voľby.
9.
Na priebeh hlasovania dozerá päťčlenná volebná komisia (ďalej len „komisia“), ktorú verejne volí plénum nadpolovičnou väčšinou jeho prítomných členov na návrh sudcu. Komisia si spomedzi svojich členov zvolí predsedu komisie, ktorý riadi jej rokovanie. Komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Uznesenie komisie je prijaté, ak sa zaň vyslovila nadpolovičná väčšina členov. Každý člen komisie je povinný hlasovať. Úlohou komisie je vyhotoviť hlasovacie lístky, overiť správnosť a úplnosť údajov v nich uvedených, zabezpečiť správny priebeh hlasovania a sčítať odovzdané hlasy. V prípadoch pochybností rozhoduje tiež s konečnou platnosťou o neplatnosti hlasovacieho lístka. Pred hlasovaním sa pripraví miestnosť alebo priestor, v ktorých sa budú upravovať hlasovacie lístky; pripraví sa aj schránka na hlasovanie, zapečatí sa a umiestni sa na určenom mieste. Komisia vypracuje o priebehu a výsledkoch hlasovania zápisnicu, v ktorej uvedie počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov, počet platných hlasovacích lístkov a počet hlasov, ktoré získali jednotliví kandidáti. Zápisnicu podpíšu všetci členovia komisie a spolu so všetkými odovzdanými hlasovacími lístkami ju odovzdajú v zalepenej obálke zapisovateľovi, ktorý ju pripojí k zápisnici o priebehu zasadnutia zhromaždenia sudcov a zabezpečí jej uschovanie.
10.
Na hlasovacom lístku sa uvedie v abecednom poradí meno a priezvisko navrhnutého kandidáta.
11.
Za každým menom a priezviskom navrhnutého kandidáta sa na hlasovacom lístku uvedú alternatívy voľby, za ktorú bude sudca hlasovať, a to alternatíva voľby „hlasujem za“, „hlasujem proti“ a „zdržiavam sa hlasovania“.
12.
Každý sudca dostane od komisie jeden ňou vyhotovený hlasovací lístok. Volebná komisia vydá hlasovacie lístky sudcom oprávneným hlasovať pri vstupe do určenej miestnosti alebo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. O vydaní hlasovacích lístkov urobí komisia v zozname sudcov príslušný záznam; zoznam vyhotoví komisia.
13.
Každý sudca má jeden hlas. Voľby členov sudcovskej rady sa uskutočňujú tajným hlasovaním po vstupe sudcu do určenej miestnosti alebo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov, kde upraví hlasovací lístok. Hlasuje sa osobne vložením hlasovacieho lístka, na ktorom hlasujúci vyznačil možnosť voľby do pripravenej schránky.
14.
Po skončení hlasovania predseda komisie prevezme schránku a otvorí ju pred ostatnými členmi komisie.
15.
Hlasovací lístok je neplatný, ak člen pléna pri niektorom mene a priezvisku svoju voľbu zakrúžkovaním nevyjadrí alebo ak pri niektorom mene a priezvisku zakrúžkuje viac ako jednu z možností voľby, alebo ak slová „hlasujem za“ zakrúžkuje pri väčšom počte kandidátov, ako je počet členov sudcovskej rady, ktorí majú byť zvolení.
16.
Po vylúčení neplatných hlasovacích lístkov zabezpečí komisia sčítanie hlasov a bezodkladné vyhlásenie výsledku hlasovania pred prítomnými členmi pléna.
17.
Komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku hlasovania, ktorú podpíšu všetci prítomní členovia komisie.
18.
V zápisnici o výsledku hlasovania sa uvedie najmä počet
a)
sudcov, ktorí boli oprávnení hlasovať,
b)
odovzdaných hlasovacích lístkov, z toho osobitne počet platných hlasovacích lístkov a osobitne počet neplatných hlasovacích lístkov,
c)
sudcov, ktorí hlasovali za návrh,
d)
sudcov, ktorí hlasovali proti návrhu,
e)
sudcov, ktorí sa zdržali hlasovania.
19.
Ak v priebehu funkčného obdobia sudcovskej rady zanikne sudcovi členstvo v sudcovskej rade, vykoná plénum doplňovacie voľby potrebného počtu členov sudcovskej rady. Namiesto voľby nového člena sudcovskej rady podľa predchádzajúcej vety môže plénum rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady; to však neplatí, ak by tým počet členov sudcovskej rady bol menší ako traja sudcovia.
20.
Predchádzajúce ustanovenia o volebnom zasadnutí pléna sa primerane použijú aj na zasadnutie pléna, na ktorom sa má uskutočniť hlasovanie o návrhu na odvolanie sudcovskej rady alebo niektorého jej člena. Taký návrh môže podať 15 sudcov.





ŠIESTA ČASŤ

(čl. 13)

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE

(čl. 13)

Článok 13

Záväznosť

Tento rokovací poriadok sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a nadobúda záväznosť dňom jeho uverejnenia.
Pavol Naď v. r.