33.
Ochranu diskusie a tvorby vôle poslancov ako ústavných hodnôt pri legislatívnom procese reflektuje aj judikatúra zahraničných ústavných súdov (porov. Zámečníková, M. Vady zákonodárného procesu a zákonů v České republice, Německu a Rakousku. Vydání první. Praha : Leges, 2018. 184 stran. Teoretik. ISBN 978-80-7502-315-5). Rakúsky ústavný súd (Verfassungsgerichtshof, nález zo 16. 3. 2001, G 150/00, VfSlg 16151/2001, ECLI:AT:VFGH:2001:G150.2000) aplikuje ako kritérium pre posúdenie ústavnosti legislatívneho procesu tiež rokovací poriadok, ktorý je prijímaný vyššou, dvojtretinovou väčšinou poslancov. Konkrétne zohľadňuje tie ustanovenia, ktoré majú zabezpečiť, že uznesenie o zákone vyjadruje skutočný názor väčšiny parlamentu v ďalej naznačenom zmysle. V rakúskej národnej rade došlo k situácii, že sa hlasovalo o pozmeňovacích návrhoch, ktoré neboli predložené, a naopak, nehlasovalo sa o predložených návrhoch (Rakúsky ústavný súd chráni ústavnosť legislatívneho procesu metodicky tak, že považuje rokovací poriadok za ústavne chránený, okrem poriadkových ustanovení, ktoré nemajú ústavnú relevanciu – Ordnungsvorschriften, tiež G 211/03, VfSlg 17173/2003). Na základe uvedených východísk ústavný súd považoval takýto zákon za protiústavný. Podobne Spolkový ústavný súd Nemecka rozhodol (BvL 4/11, 2 BvL 5/11, 2 BvL 4/13 – BverfGE 150, 204; 2 BvL 1/09 – BverfGE 150, 345), že niektoré ustanovenia upravujúce dane boli protiústavné pre vady legislatívneho procesu, pretože dohodovací výbor prekročil svoje kompetencie tým, že do návrhov zákona zaviedol obsahové prvky, ktoré neboli súčasťou parlamentnej debaty. Išlo však o porušenie
ústavy (čl. 20 ods. 2 Základného zákona, demokratický princíp, čl. 38 ods. 1 druhá veta – voľný mandát, čl. 42 ods. 1 prvá veta – verejnosť parlamentnej debaty, čl. 76 ods. 1 – právo zákonodarnej iniciatívy), pretože všetci členovia parlamentu musia byť informovaní o prípadných pozmeňovacích návrhoch a vyjadreniach v rámci legislatívneho návrhu ešte pred schválením príslušných ustanovení. Všetci členovia parlamentu musia mať možnosť o týchto diskutovať, uvádzať svoje názory, ponúkať alternatívne riešenia a hľadať pre tieto alternatívy parlamentnú väčšinu.