POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV A PRÍRODNÝCH MINERÁLNYCH ZDROJOV V RAJECKÝCH TEPLICIACH
Ochranné pásmo I. stupňa prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov v Rajeckých Tepliciach
Ochranné pásmo I. stupňa prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov v Rajeckých Tepliciach je vyznačené na mapovom podklade Katastrálna mapa Mapového klienta Základnej bázy pre geografický informačný systém (ZBGIS).
Ochranné pásmo I. stupňa prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov v Rajeckých Tepliciach chráni územie výverovej oblasti hydrogeologickej štruktúry prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov v Rajeckých Tepliciach a je určené uzavretým polygónom.
Východná hranica začína v lomovom bode 1 na pravom brehu Kuneradského potoka na pozemku parcely registra C č. 606/19 v mieste jeho vyústenia do toku Rajčanka na pozemku parcely registra C č. 604/1. Pokračuje južným smerom po brehovej čiare Kuneradského potoka do lomového bodu 2, kde sa tok križuje s ulicou Osloboditeľov. Ďalej je hranica vedená po ulici Osloboditeľov na pozemku parcely registra C č. 578/1 do lomového bodu 3 vzdialeného približne 49,5 m od lomového bodu 2. Z lomového bodu 3 vedie hranica južným smerom cez pozemok parcely registra C č. 161/1 do lomového bodu 4, odkiaľ ďalej pokračuje po ulici R. Súľovského po východných stranách pozemkov parciel registra C č. 581/24, 581/23, 581/22, 581/21, 581/20, 581/19, 581/25 a 581/1. V ľavom hornom rohu pozemku parcely registra C č. 581/2 hranica pokračuje južným smerom naprieč pozemkom parcely registra C č. 581/1 a ďalej lemuje východné strany pozemkov parciel registra C č. 179/3, 181 a 182/4 do lomového bodu 5 nachádzajúceho sa na križovatke ulice R. Súľovského s ulicou 1. mája. Z lomového bodu 5 pokračuje po juhovýchodnej strane pozemku parcely registra C č. 182/4 do lomového bodu 6 a ďalej po severovýchodných stranách pozemkov parciel registra C č.187, 200/50, 211/4 cez lomový bod 7 do lomového bodu 8.
Južná hranica vedie z lomového bodu 8 smerom na západ cez lomové body 9 a 10 po južných stranách pozemkov parciel registra C č. 211/4 a 213, do lomového bodu 11, kde pokračuje smerom na západ do lomového bodu 12 naprieč pozemkami parciel registra C č. 592 (ulica K. Kašjaka), 606/15 (Kuneradský potok) a 335/8. Z lomového bodu 12 je hranica vedená po južnej strane pozemku parcely registra C č. 335/1 do lomového bodu 13, v ktorom mení smer na sever a pokračuje po západných stranách pozemkov parciel registra C č. 335/1, 335/2, 337 a 338/1 (Kuneradská ulica) do lomového bodu 14. Ďalej hranica prechádza naprieč pozemkom parcely registra C č. 601 (Rajecká cesta) z lomového bodu 14 do lomového bodu 15. Hranica pokračuje z lomového bodu 15 cez lomové body 16 a 17 po Rajeckej ceste do lomového bodu 18, pričom lemuje juhovýchodné strany pozemkov parciel registra C č. 6/15, 6/9, 6/22 a južné strany pozemkov parciel registra C č. 6/1 a 6/2.
Západná hranica začína v lomovom bode 18 na križovatke Rajeckej cesty a Staničnej cesty, odkiaľ sa stáča sever-severovýchodným smerom a vedie cez lomový bod 19 po západných stranách pozemkov parciel registra C č. 561/8, 561/17 až do lomového bodu 20. Hranica vedie smerom na severozápad, prechádza cez pozemok parcely registra C č. 562/2 do lomového bodu 21 a pokračuje ďalej cez lomové body 22 a 23 po severozápadnej strane pozemku parcely registra C č. 562/3 do lomového bodu 24.
Severná hranica vedie po západnej strane pozemku cez lomové body 25 a 26 do lomového bodu 27, z ktorého ďalej pokračuje severovýchodným smerom do lomového bodu 28 po severných stranách pozemkov parciel registra C č. 612/1, 612/5 a 6/2. Z lomového bodu 28 pokračuje naprieč pozemkom parcely registra C č. 604/1, tokom Rajčanky a pozemkom parcely registra C č. 11/1 do lomového bodu 29, odkiaľ prechádza po severozápadnej strane pozemku parcely registra C č. 11/1, po severovýchodnej strane pozemku parcely registra C č. 10, po severozápadnej strane pozemku parcely registra C č. 603 a naprieč pozemkom parcely registra C č. 21 do lomového bodu 34. Hranica končí spojnicou bodov lomových bodov 34 a 1 naprieč pozemkom parcely registra C č. 604/1 a tokom Rajčanky.
Ochranné pásmo I. stupňa prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov v Rajeckých Tepliciach vytýčené lomovými bodmi 1 až 34 zameranými v „X“ a „Y“ súradniciach S – JTSK
Číslo | X [m] | Y [m] | Číslo | X [m] | Y [m] |
1 | 1 182 081,87 | 448 228,04 | 18 | 1 182 433,75 | 448 475,76 |
2 | 1 182 154,06 | 448 204,58 | 19 | 1 182 427,49 | 448 487,56 |
3 | 1 182 137,17 | 448 158,23 | 20 | 1 182 279,84 | 448 544,99 |
4 | 1 182 145,23 | 448 153,40 | 21 | 1 182 270,77 | 448 537,42 |
5 | 1 182 364,74 | 448 037,07 | 22 | 1 182 255,00 | 448 502,91 |
6 | 1 182 376,50 | 448 045,57 | 23 | 1 182 236,87 | 448 513,59 |
7 | 1 182 390,14 | 448 037,14 | 24 | 1 182 195,65 | 448 433,67 |
8 | 1 182 426,51 | 448 014,02 | 25 | 1 182 193,50 | 448 438,30 |
9 | 1 182 436,21 | 448 033,83 | 26 | 1 182 197,12 | 448 444,58 |
10 | 1 182 441,83 | 448 033,49 | 27 | 1 182 184,52 | 448 454,31 |
11 | 1 182 454,82 | 448 110,26 | 28 | 1 182 165,16 | 448 412,97 |
12 | 1 182 464,25 | 448 124,74 | 29 | 1 182 149,56 | 448 394,15 |
13 | 1 182 469,29 | 448 175,85 | 30 | 1 182 093,87 | 448 289,27 |
14 | 1 182 350,98 | 448 214,78 | 31 | 1 182 093,54 | 448 281,86 |
15 | 1 182 344,24 | 448 226,63 | 32 | 1 182 087,87 | 448 274,25 |
16 | 1 182 413,76 | 448 338,40 | 33 | 1 182 083,87 | 448 262,39 |
17 | 1 182 417,01 | 448 393,07 | 34 | 1 182 069,75 | 448 238,44 |
Ochranné pásmo II. stupňa prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov v Rajeckých Tepliciach
Ochranné pásmo II. stupňa prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov v Rajeckých Tepliciach je vyznačené na mapovom podklade Základná mapa Mapového klienta ZBGIS.
Ochranné pásmo II. stupňa prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov v Rajeckých Tepliciach chráni územie infiltračnej a tranzitno-akumulačnej oblasti hydrogeologickej štruktúry prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov v Rajeckých Tepliciach a je určené uzavretým polygónom.
Začiatok hranice je na kóte Skalky 778 m n. m., odkiaľ pokračuje južným smerom po čiastkovej rozvodnici ku kúpeľnému domu Laura a patrí do ochranného pásma, napája sa na hranicu katastrov Poluvsia nad Rajčankou, Stránskeho a Kuneradu a pokračuje až k obci Kunerad, kde sleduje ľavostranný prítok Kuneradského potoka po vrstevnicu 535 m n. m. Mení smer na juhozápadný a pokračuje po poľnej ceste na kótu 576 m n. m. Pokračuje opäť poľnou cestou do Kamennej Poruby, na križovatke s miestnou cestou pokračuje južným smerom až po hranice katastra Kamennej Poruby s katastrom Rajca. Pokračuje po katastrálnej hranici medzi Šujou a Rajcom. Na križovaní s cestou I/64 mení smer na sever, pokračuje po tejto ceste až po križovatku s cestou II/517 do Považskej Bystrice. Potom je hranica navrhnutá pozdĺž toku Čierňanka po jej vyústenie do Rajčanky, odkiaľ hranica sleduje tok Rajčanky až do Zbyňova, kde pokračuje pozdĺž menšieho údolia na kótu 689 m n. m., pokračuje po hrebeni Skaliek na počiatočný bod hranice pásma.
Ochranné pásmo II. stupňa prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov v Rajeckých Tepliciach vytýčené lomovými bodmi 1 až 24 zameranými v „X“ a „Y“ súradniciach S – JTSK
Číslo | X [m] | Y [m] | Číslo | X [m] | Y [m] |
1 | 1 180 798,00 | 447 974,00 | 13 | 1 188 509,00 | 449 407,00 |
2 | 1 182 243,00 | 447 583,00 | 14 | 1 188 340,00 | 449 513,00 |
3 | 1 182 578,00 | 447 560,31 | 15 | 1 188 348,00 | 451 316,00 |
4 | 1 182 558,00 | 447 828,00 | 16 | 1 188 580,00 | 451 222,91 |
5 | 1 182 733,00 | 447 840,00 | 17 | 1 188 163,00 | 451 795,09 |
6 | 1 183 429,00 | 447 778,00 | 18 | 1 187 732,00 | 451 848,00 |
7 | 1 185 455,00 | 445 735,00 | 19 | 1 187 532,00 | 452 192,00 |
8 | 1 185 522,00 | 445 710,00 | 20 | 1 188 065,00 | 452 577,00 |
9 | 1 187 335,00 | 446 906,00 | 21 | 1 186 310,73 | 452 179,91 |
10 | 1 187 192,00 | 448 470,00 | 22 | 1 186 052,00 | 452 382,00 |
11 | 1 188 494,00 | 448 484,00 | 23 | 1 182 443,00 | 449 401,00 |
12 | 1 188 244,00 | 449 111,00 | 24 | 1 181 507,00 | 449 754,00 |
POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV A PRÍRODNÝCH MINERÁLNYCH ZDROJOV V RAJECKÝCH TEPLICIACH
Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov v Rajeckých Tepliciach sa ustanovujú na základe výsledkov záverečnej správy geologickej úlohy: „Revízia ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov v Rajeckých Tepliciach vrátane zakázaných činností v navrhovaných ochranných pásmach“ (Méryová, E., Urbaník, J., 2019).
Hydrogeologická štruktúra v Rajeckých Tepliciach je klasifikovaná ako otvorená štruktúra s infiltračnou, akumulačnou a výverovou oblasťou. Kolektormi minerálnej vody sú triasové vápence a dolomity hronika a borovské súvrstvie paleogénu.
Výverová oblasť je polozakrytá, kolektory sú prekryté kvartérnymi a paleogénnymi sedimentami. Minerálnu vodu klasifikujeme ako nízko termálnu, veľmi nízko mineralizovanú, slabo uhličitú. Nachádza sa v intraviláne Rajeckých Teplíc, na ľavom brehu Rajčanky.
Infiltračná oblasť sa nachádza na severovýchodných svahoch Strážovských vrchov, v priestore Fačkov – Kardošova Vieska – Šuja – Rajecká Lesná. Svahy budované karbonátmi – dolomitmi, vápencami hronika a nadložnými bazálnymi zlepencami paleogénu, sa v línii Veľká Čierna – Rajecká Lesná ponárajú pod flyšovú výplň Rajeckej kotliny. Infiltračná oblasť je vymedzená na základe geologickej stavby a priebehu rozvodnice medzi povodiami Rajčanky a Domanižanky.
Akumulačná oblasť štruktúry Rajeckých Teplíc sa nachádza pod sedimentárnou výplňou Rajeckej kotliny. Jej východné a západné ohraničenie je určené geologicko-tektonickou stavbou. Vo východnej časti je to zlomové ohraničenie voči Lúčanskej Malej Fatre, západnú hranicu tvorí antiklinála Skaliek budovaná nízkopriepustnými členmi neokómu krížňanského príkrovu s bariérovými účinkami pre prúdenie minerálnej vody. Z hľadiska tvorby akumulácie minerálnej vody sú najvhodnejšie podmienky vytvorené v centrálnej časti Rajeckej kotliny v priestore medzi Rajcom, Kamennou Porubou a Rajeckými Teplicami, v ktorej sú kolektory hlboko poklesnuté.