205/2023 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2024 do 30. 3. 2024

ZÁKON

z 9. mája 2023

o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. V

Zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 523/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 255/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 535/2008 Z. z., zákona č. 113/2010 Z. z., zákona č. 371/2012 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 287/2020 Z. z., zákona č. 147/2021 Z. z. a zákona č. 195/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 7b ods. 1 a ods. 2 písm. c) sa za slová „samosprávy Bratislavy“ dopĺňa čiarka a vkladajú slová „úloh mestských častí, o ktorých to ustanovuje tento zákon,“.

§ 7c vrátane nadpisu znie:

„§ 7c

Spolupráca Bratislavy a mestských častí

(1)

Bratislava a mestské časti si vzájomne poskytujú údaje potrebné pre riadny a efektívny výkon ich úloh. Údaje sa poskytujú bezodplatne, elektronickými prostriedkami, v strojovo spracovateľnej podobe a automatizovaným spôsobom, ak je to možné. Spolu s údajmi sa poskytujú aj metaúdaje k poskytovaným údajom.

(2)

Mestské časti sú povinné Bratislave poskytovať aj údaje

z evidencií vedených v informačných systémoch spravovaných mestskou časťou,

z kolaudačných rozhodnutí, ktoré boli vydané stavebným úradom v danom období,

z inventarizácie majetku Bratislavy v správe mestskej časti, ak takáto inventarizácia bola vykonaná,

o kapacite materských škôl v zriaďovacej pôsobnosti mestských častí spolu s údajmi o demografickej štruktúre detí v materských školách.

(3)

Bratislava a mestská časť upravia písomnou zmluvou konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odsekov 1 a 2.

(4)

Bratislava a mestské časti môžu použiť a spracúvať údaje, ktoré si poskytli, len na účely plnenia svojich úloh.

(5)

Bratislava a mestské časti zverejňujú údaje zo svojej činnosti v štandardoch pre otvorené údaje a ich poskytovanie.^2aa)

(6)

Bratislava a mestské časti ako správcovia miestnych komunikácií môžu spolupracovať na základe zmluvy^2a) aj na účel zabezpečenia odstraňovania vozidiel podľa osobitného zákona,^2b) a to nariadenia odstránenia vozidla, technického výkonu jeho odstránenia a vymáhania nákladov za jeho odstránenie. Zabezpečením odstraňovania vozidiel môžu zmluvné strany poveriť aj inú niektorou z nich alebo nimi spoločne založenú alebo zriadenú právnickú osobu^2c) za predpokladu, že v takto poverenej právnickej osobe má jedna zo zmluvných strán výlučnú majetkovú účasť alebo v ktorej majú viaceré zmluvné strany spoločne výlučnú majetkovú účasť.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2aa znie:

„^2aa) § 24 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 39 a 40 vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení neskorších predpisov.“.

V § 8 ods. 3 sa slová „zúčastnilo 50 % oprávnených voličov“ nahrádzajú slovami „zúčastnil taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do mestského zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda“.

V § 9 ods. 3 sa vypúšťajú slová „o zavedení alebo zrušení miestneho poplatku v mestskej časti“ a slová „zúčastnilo 50 % oprávnených voličov“ sa nahrádzajú slovami „zúčastnil taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do príslušného miestneho zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda“.

11.

§ 14a vrátane nadpisu znie:

„§ 14a

Hlavný architekt Bratislavy

(1)

Hlavného architekta Bratislavy (ďalej len „hlavný architekt“) na návrh primátora volí a odvoláva mestské zastupiteľstvo. Funkčné obdobie hlavného architekta je päť rokov. Hlavný architekt je zamestnancom Bratislavy.

(2)

Hlavný architekt

zabezpečuje obstaranie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie Bratislavy,

zabezpečuje spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a ich aktualizácie,

koordinuje územnoplánovaciu činnosť na území Bratislavy,

zabezpečuje vypracovanie záväzného stanoviska Bratislavy z hľadiska súladu so záväznou časťou územného plánu a záväzného stanoviska k návrhu stavebného zámeru,

plní ďalšie úlohy podľa štatútu.

(3)

Hlavný architekt sa môže zúčastňovať zasadnutí mestského zastupiteľstva a mestskej rady s poradným hlasom.

(4)

Na plnení úloh podľa odseku 2 sa podľa pokynov hlavného architekta podieľa magistrát Bratislavy a organizácie na tento účel Bratislavou zriadené.“.

12.

Za § 25 sa vkladá § 25a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 25a

Prístup k údajom

(1)

Na účely riadneho výkonu samosprávy Bratislava zabezpečuje vykonávanie

činností vyplývajúcich z úloh zverených Bratislave vo verejnom záujme,

vedecko-výskumných činností o meste a jeho obyvateľoch,

analytických činností,

plánovacích činností najmä v oblasti územného plánovania a rozvoja Bratislavy.

(2)

Činnosti podľa odseku 1 vykonáva Bratislava v rámci úradnej činnosti a na účely jej riadneho výkonu a z tohto dôvodu je na ich zabezpečenie oprávnená získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a ďalších informačných systémoch, v rozsahu a spôsobom podľa osobitného predpisu.⁸)

(3)

Ak správca alebo prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy poskytuje údaje z tohto systému v rámci elektronickej komunikácie prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov,⁹) Bratislava má na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 právo na prístup k týmto údajom a metaúdajom aj bez žiadosti, automatizovaným spôsobom s nepretržitým prístupom prostredníctvom tohto modulu.

(4)

Správca alebo prevádzkovateľ registrov, zákonom ustanovených evidencií alebo na základe zákona vedených evidencií a súborov údajov zo zákonom vykonávanej činnosti,¹⁰) z ktorých nemožno získať údaje podľa odseku 2 alebo 3 (ďalej len „iný zdroj údajov“), je povinný Bratislave na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 poskytovať údaje z iných zdrojov údajov, a to na žiadosť, bezodplatne, v elektronickej podobe, požadovanej štruktúre, dohodnutým spôsobom a aj opakovane. Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov poskytuje spolu s údajmi z iného zdroja údajov aj metaúdaje k poskytovaným údajom, ak ich vytvára a eviduje. Na štatistické údaje a štatistické informácie, prístup k nim a ich poskytovanie sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o štátnej štatistike.

(5)

Žiadosť podľa odseku 4 obsahuje najmä identifikáciu iného zdroja údajov, zoznam, štruktúru a rozsah požadovaných údajov a metaúdajov k nim, ako aj účel a dobu ich poskytovania.

(6)

Podrobnosti o poskytovaní údajov podľa odseku 4 možno upraviť písomnou zmluvou, najmä ak ide o konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4.

(7)

Údaje podľa odsekov 2 až 4 sa poskytujú tak, aby neumožňovali priamo ani nepriamo identifikovať osobu, ktorej sa týkajú.

(8)

Bratislava je oprávnená poskytnúť údaje podľa odsekov 2 až 4 osobám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ak sú zriadené na účely plnenia úloh podľa odseku 1. Údaje poskytnuté podľa odsekov 2 až 4 možno použiť len na účely činností podľa odseku 1 a na účely výkonu samosprávy Bratislavy.

(9)

Ustanoveniami odsekov 2 až 4 nie sú dotknuté povinnosti alebo oprávnenia Bratislavy získavať údaje na účely výkonu verejnej moci, alebo na iné účely, ak tak ustanoví zákon.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 8 až 10 znejú:

„⁸) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.

⁹) § 10 ods. 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.

¹⁰) Napríklad § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 111 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 13 zákona č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe.“.

Čl. VI

Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 109/1993 Z. z., zákona č. 222/2006 Z. z., zákona č. 273/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z., zákona č. 354/2012 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 386/2014 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 287/2020 Z. z., zákona č. 115/2023 Z. z. a zákona č. 195/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 8 ods. 1 písm. a) sa slovo „30 %“ nahrádza slovom „20 %“.

§ 8 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

„(3)

Výsledok referenda mesta nahrádza rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ak sa ho zúčastnil aspoň taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do mestského zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda mesta a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda mesta.

(4)

Nemožno vyhlásiť referendum mesta o rozpočte mesta.“.

V § 8a ods. 1 písm. a) sa slovo „30 %“ nahrádza slovom „20 %“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „v mestskej časti alebo aspoň 2 500 zo všetkých oprávnených voličov v mestskej časti“.

§ 8a sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:

„(3)

Výsledok referenda mestskej časti nahrádza rozhodnutie miestneho zastupiteľstva, ak sa ho zúčastnil aspoň taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do príslušného miestneho zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda mestskej časti a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda mestskej časti.

(4)

Nemožno vyhlásiť referendum mestskej časti o rozpočte mestskej časti.“.

Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 20a

Spolupráca mesta a mestských častí

(1)

Mesto a mestské časti si vzájomne poskytujú údaje potrebné pre riadny a efektívny výkon ich úloh. Údaje sa poskytujú bezodplatne, elektronickými prostriedkami, v strojovo spracovateľnej podobe a automatizovaným spôsobom, ak je to možné. Spolu s údajmi sa poskytujú aj metaúdaje k poskytovaným údajom.

(2)

Mestské časti sú povinné mestu poskytovať aj údaje

z evidencií vedených v informačných systémoch spravovaných mestskou časťou,

z kolaudačných rozhodnutí, ktoré boli vydané stavebným úradom v danom období,

z inventarizácie majetku mesta v správe mestskej časti, ak takáto inventarizácia bola vykonaná,

o kapacite materských škôl v zriaďovacej pôsobnosti mestských častí spolu s údajmi o demografickej štruktúre detí v materských školách.

(3)

Mesto a mestská časť upravia písomnou zmluvou konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odsekov 1 a 2.

(4)

Mesto a mestské časti môžu použiť a spracúvať údaje, ktoré si poskytli, len na účely plnenia svojich úloh.

(5)

Mesto a mestské časti zverejňujú údaje zo svojej činnosti v štandardoch pre otvorené údaje a ich poskytovanie.^6d)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6d znie:

„^6d) § 24 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 39 a 40 vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení neskorších predpisov.“.

Za § 21a sa vkladá § 21b, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 21b

Prístup k údajom

(1)

Na účely riadneho výkonu samosprávy mesto zabezpečuje vykonávanie

činností vyplývajúcich z úloh zverených mestu vo verejnom záujme,

analytických činností,

plánovacích činností najmä v oblasti územného plánovania a rozvoja mesta.

(2)

Činnosti podľa odseku 1 vykonáva mesto v rámci úradnej činnosti a na účely jej riadneho výkonu a z tohto dôvodu je na ich zabezpečenie oprávnené získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a ďalších informačných systémoch, v rozsahu a spôsobom podľa osobitného predpisu.^6f)

(3)

Ak správca alebo prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy poskytuje údaje z tohto systému v rámci elektronickej komunikácie prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov,^6g) mesto má na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 právo na prístup k týmto údajom a metaúdajom aj bez žiadosti, automatizovaným spôsobom s nepretržitým prístupom prostredníctvom tohto modulu.

(4)

Správca alebo prevádzkovateľ registrov, zákonom ustanovených evidencií alebo na základe zákona vedených evidencií a súborov údajov zo zákonom vykonávanej činnosti,^6h) z ktorých nemožno získať údaje podľa odseku 2 alebo 3 (ďalej len „iný zdroj údajov“), je povinný mestu na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 poskytovať údaje z iných zdrojov údajov, a to na žiadosť, bezodplatne, v elektronickej podobe, požadovanej štruktúre, dohodnutým spôsobom a aj opakovane. Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov poskytuje spolu s údajmi z iného zdroja údajov aj metaúdaje k poskytovaným údajom, ak ich vytvára a eviduje. Na štatistické údaje a štatistické informácie, prístup k nim a ich poskytovanie sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o štátnej štatistike.

(5)

Žiadosť podľa odseku 4 obsahuje najmä identifikáciu iného zdroja údajov, zoznam, štruktúru a rozsah požadovaných údajov a metaúdajov k nim, ako aj účel a dobu ich poskytovania.

(6)

(7)

Údaje podľa odsekov 2 až 4 sa poskytujú tak, aby neumožňovali priamo ani nepriamo identifikovať osobu, ktorej sa týkajú.

(8)

Mesto je oprávnené poskytnúť údaje podľa odsekov 2 až 4 osobám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ak sú zriadené na účely plnenia úloh podľa odseku 1. Údaje poskytnuté podľa odsekov 2 až 4 možno použiť len na účely činností podľa odseku 1 a na účely výkonu samosprávy mesta.

(9)

Ustanoveniami odsekov 2 až 4 nie sú dotknuté povinnosti alebo oprávnenia mesta získavať údaje na účely výkonu verejnej moci, alebo na iné účely, ak tak ustanoví zákon.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 6f až 6h znejú:

„^6f) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.

^6g) § 10 ods. 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.

^6h) Napríklad § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 111 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 13 zákona č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe.“.

Čl. XXIII

Zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v znení zákona č. 260/2007 Z. z., zákona č. 540/2008 Z. z., zákona č. 432/2013 Z. z. a zákona č. 218/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V poznámke pod čiarou k odkazu 1d sa slová „§ 37 zákona“ nahrádzajú slovom „zákon“.

V § 9 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „V prípade stavebného zámeru s vydaným osvedčením o významnej investícii podľa osobitného predpisu^1e) stavebný zámer obsahuje príslušnú dokumentáciu stavebného zámeru a záverečné stanovisko,^1d) ak už bolo vydané.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1e znie:

„^1e) Zákon č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách.“.

V § 10 ods. 3 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „a osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu,^1e) ak bolo vydané.“.

V § 10 ods. 7 písm. h) sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou stavebného zámeru s vydaným osvedčením o významnej investícii podľa osobitného predpisu,^1e) pre ktorý nebolo vydané záverečné stanovisko,^1d)“.

V § 11 odsek 4 znie:

„(4)

Ak ide o stavebný zámer, pre ktorý sa vyžaduje aj záverečné stanovisko podľa osobitného predpisu,^1d) ministerstvo nemôže vyhotoviť protokol bez tohto stanoviska s výnimkou stavebného zámeru, na ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu.^1e)“.

V § 11 ods. 5 sa odkaz na poznámku pod čiarou „¹)“ nahrádza odkazom na poznámku pod čiarou „^1d)“.

Čl. XLVIII

Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 393/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 432/2013 Z. z., zákona č. 152/2014 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 282/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 351/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 288/2018 Z. z., zákona č. 55/2019 Z. z., zákona č. 146/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 90/2020 Z. z., zákona č. 311/2020 Z. z. a zákona č. 402/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

15.

V § 14 odseky 1 a 2 znejú:

„(1)

Križovanie železničných tratí s pozemnými komunikáciami sa zriaďuje pre traťovú rýchlosť od 161 km/h ako mimoúrovňové. Križovanie železničných tratí s pozemnými komunikáciami sa zriaďuje pre traťovú rýchlosť od 121 km/h do 160 km/h spravidla mimo úrovne koľaje. Výnimku povoľuje cestný správny orgán podľa osobitného predpisu.⁶) Špeciálny stavebný úrad na základe tejto výnimky určí v stavebnom povolení podmienky jeho zhotovenia.

(2)

Pri modernizácii existujúcich železničných tratí pre traťovú rýchlosť od 121 km/h alebo pri modernizácii križujúcich pozemných komunikácií stavebník existujúce úrovňové križovanie spravidla prestavia na mimoúrovňové križovanie alebo ho zruší. Na ponechanie existujúceho úrovňového križovania podľa prvej vety je potrebný súhlas ministerstva.“.

Čl. L

Zákon č. 226/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí v znení zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z. a zákona č. 172/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

17.

Za § 10b sa vkladá § 10c, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 10c

Prechodné ustanovenia pre poskytovanie dotácií v roku 2024

(1)

V roku 2024

hodnotiace kritériá, poradie ich dôležitosti alebo váhu jednotlivých kritérií a podrobnosti o určení hodnotiacich kritérií pre posudzovanie žiadostí v nasledujúcom kalendárnom roku určuje úrad a zverejňuje ich na svojom webovom sídle,

úrad zverejní na svojom webovom sídle informáciu o možnosti predložiť žiadosť a hodnotiace kritériá, poradie ich dôležitosti alebo váhu jednotlivých kritérií a podrobnosti o určení hodnotiacich kritérií pre posudzovanie žiadostí do 1. februára 2024,

žiadateľ môže predložiť žiadosť od 1. apríla 2024 do 15. apríla 2024,

úrad rozhodne o poskytnutí dotácie do 31. mája 2024.

(2)

Pri hodnotení, posudzovaní a schvaľovaní žiadostí v roku 2024 sa postupuje podľa odseku 1 a podľa znenia zákona účinného od 1. apríla 2024.“.

Čl. LVII

Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 533/2021 Z. z. a zákona č. 351/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 21 odsek 1 znie:

„(1)

Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu, a ak je to vo verejnom záujme, zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať a umiestňovať ich vedenia alebo ich iné časti, ako aj pridružené prostriedky, na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti alebo cudzie nehnuteľnosti nimi križovať. Vlastníkovi takejto nehnuteľnosti patrí za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti podľa prvej vety primeraná náhrada. Ak sa na rozsahu obmedzenia užívania nehnuteľnosti vlastník a podnik nedohodnú a ide o činnosť, ktorú možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o povolení stavby podľa overeného projektu stavby podľa osobitného predpisu,²⁹) splnenie podmienok na uplatnenie práva podľa prvej vety posudzuje na žiadosť podniku stavebný úrad v overení projektu stavby a ak rozhodnutie o povolení stavby je zároveň overením projektu stavby, v konaní o stavebnom zámere.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29 znie:

„²⁹) Zákon č. 201/2022 Z. z. v znení zákona č. 205/2023 Z. z.“.

V § 21 odsek 5 znie:

„(5)

Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú inak, primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, ku ktorému došlo uplatnením práv podľa odsekov 1 a 2, podnik vyplatí vlastníkovi nehnuteľnosti v lehote, v ktorej je povinný podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podľa odseku 4, a to vo výške dohodnutej s vlastníkom. Ak sa vlastník nehnuteľnosti a podnik nedohodnú na výške náhrady, o výške náhrady na návrh vlastníka nehnuteľnosti alebo podniku rozhodne stavebný úrad príslušný podľa odseku 1, a ak taký nie je, tak príslušné regionálne pracovisko Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorého obvode sa nachádza dotknutá nehnuteľnosť (ďalej len „orgán konajúci o náhrade“). Orgán konajúci o náhrade pri rozhodovaní o výške náhrady môže konania týkajúce sa jednej líniovej stavby zlúčiť do spoločného konania, a v prípade potreby zachovania zásady hospodárnosti môže časť konania, týkajúcu sa jedného alebo viacerých vlastníkov, vylúčiť na samostatné konanie. Podnik je povinný na základe výzvy orgánu konajúceho o náhrade na vlastné náklady zabezpečiť znalecký posudok pre potreby určenia výšky primeranej náhrady za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Ak vlastník nehnuteľnosti namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku, orgán konajúci o náhrade zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša podnik.“.

V § 21 ods. 6 v druhej vete a tretej vete sa za slovo „známy“ vkladajú slová „z verejne prístupného registra“ a na konci sa pripája táto veta: „V hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice plnia povinnosti obce podľa tohto odseku mestské časti.“.

V § 21 sa vypúšťa odsek 8.

Doterajšie odseky 9 až 15 sa označujú ako odseky 8 až 14.

V § 21 odsek 10 znie:

„(10)

Dotknutý podnik je dotknutou právnickou osobou⁵⁷) v konaní o stavebnom zámere a vydáva záväzné vyjadrenie k existencii trás podzemných vedení alebo nadzemných vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 57 znie:

„⁵⁷) § 31 ods. 8 zákona č. 201/2022 Z. z.“.

V § 21 odseky 12 a 13 znejú:

„(12)

Podnik je povinný viesť evidenciu o vedeniach a na požiadanie do 15 dní od uhradenia úhrady podľa cenníka podniku poskytnúť vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje na účely konania o stavebnom zámere a konania o pozemkových úpravách, pričom podnik je vo vyjadreniach povinný rešpektovať všeobecné zásady kríženia a súbehu podzemných vedení inžinierskych sietí. Ak to ustanovuje osobitný predpis,⁵⁸) vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje podľa predchádzajúcej vety podnik poskytne bezplatne. Ustanoveniami prvej a druhej vety nie je dotknutá povinnosť poskytovať údaje do informačného systému územného plánovania a výstavby podľa osobitného predpisu.^58a)

(13)

Vydávanie rozhodnutí o povolení stavby na vedenia orgánmi verejnej správy nesmie byť v konflikte záujmov, ak tieto orgány vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastníctvom alebo prevádzkovaním verejných sietí alebo verejne dostupných služieb alebo sú vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Ak takýto konflikt záujmov hrozí, na určenie príslušného stavebného úradu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.^58b)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 58a a 58b znejú:

„^58a) § 36 ods. 2 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.

^58b) § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 201/2022 Z. z.“.

V § 21 ods. 14 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Právo podniku vyplývajúce zo súhlasu alebo zmluvy podľa predchádzajúcej vety sa považuje za iné právo k pozemku alebo stavbe podľa osobitného predpisu.^58c)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 58c znie:

„^58c) § 19 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona č. 201/2022 Z. z.“.

21.

Za § 131 sa vkladá § 131a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 131a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2023

(1)

Do 31. marca 2024 posudzuje splnenie podmienok na uplatnenie práva podľa § 21 ods. 1 prvej vety na žiadosť podniku podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom od 1. septembra 2023 stavebný úrad v územnom konaní o umiestnení stavby.

(2)

Od 1. apríla 2024 posudzuje splnenie podmienok na uplatnenie práva § 21 ods. 1 podľa prvej vety na žiadosť podniku podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom od 1. septembra 2023 stavebný úrad v územnom konaní o umiestnení stavby vo vzťahu ku stavbe, ktorá sa podľa predpisu o výstavbe dokončí podľa predpisov o územnom plánovaní a stavebnom poriadku účinných do 31. marca 2024.

(3)

Konanie o splnení podmienok podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom do 31. augusta 2023 a konanie o primeranej náhrade podľa § 21 ods. 8 v znení účinnom do 31. augusta 2023 sa dokončia podľa doterajších predpisov.“.

Čl. LVIII

Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 69/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 8 ods. 1 sa slovo „vláda“ nahrádza slovami „Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), na návrh najmenej 15 poslancov národnej rady a na obdobie sedem rokov“.

V § 8 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e).

V § 8 ods. 4 sa slová „Národnej rady Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „národnej rady“.

V § 8 ods. 6 sa slovo „vláda“ nahrádza slovami „národná rada“ a v odsekoch 7 a 9 sa slovo „Vláda“ nahrádza slovami „Národná rada“.

V § 8 sa vypúšťa odsek 7.

Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 7 a 8.

V § 8 ods. 7 sa slová „až 7“ nahrádzajú slovami „až 6“.

38.

V § 43 sa za slovo „účinnosť“ vkladajú slová „15. júna 2023 okrem § 1 až 7 a 9 až 42, ktoré nadobúdajú účinnosť“.

Čl. LX

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 15. júna 2023 okrem čl. V bodov 8 a 9 a čl. VI bodov 1 až 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2023, čl. V bodov 5, 6, 11 a 12, čl. VI bodov 6 a 8, čl. XLVIII bodu 15 a čl. LVII bodov 2 až 8 a bodu 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2023, čl. LVIII bodov 6 a 7, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2023, čl. L bodu 17, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čl. I až IV, čl. V bodov 1 až 4, 7 a 10, čl. VI bodu 5, čl. VII až XXII, čl. XXIII bodov 1, 2 a 9 až 15, čl. XXIV až XLVII, čl. XLVIII bodov 1 až 14 a 16 až 26, čl. XLIX, čl. L bodov 1 až 16 a 18 až 20, čl. LI až LVI, čl. LVII bodov 1 a 9 až 20, čl. LVIII bodov 1 a 8 až 37 a čl. LIX, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, a čl. V bodu 13 a čl. VI bodu 7, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2025.

Zuzana Čaputová v. r.

Boris Kollár v. r.

Eduard Heger v. r.