Publikováno:
5/2011 Zb.Us.
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
Typ:
Nález
Právna veta:
Pri ústavnom prieskume sú kautely ústavného princípu tajnej voľby významné predovšetkým
v dvoch prípadoch, a to (i) ak napriek výslovnej ústavnej/zákonnej požiadavke na tajnú
voľbu sa táto uskutoční iným spôsobom alebo (ii) ak predmetom ústavného prieskumu
sú parciálne predpoklady tajnosti uskutočnených volieb (tak to bolo napr. vo veci
sp. zn. I. ÚS 76/2011, pozn.).
Predmetom abstraktnej kontroly právnych noriem nie je a ani nemôže byť posudzovanie
vhodnosti a účelnosti jednej z viacerých možností zákonnej úpravy, a ak áno, potom
iba v tom ohľade, či namietaná zákonná úprava (jej časť) nie je v reálnom a neudržateľnom
konflikte s ústavným poriadkom [ústavou, ústavnými zákonmi a niektorými medzinárodnými
zmluvami, pozri čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky]. Ústavnému súdu
Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) neprislúcha reagovať na odbornou,
politickou a laickou verejnosťou vedenú diskusiu či polemiku o optimálnom spôsobe
hlasovania o voľbe kandidáta na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
ktorú v okolnostiach danej veci možno vnímať skôr z pohľadu de lege ferenda.
Obidve volebné formy (verejná alebo tajná) sú pri voľbe dotknutých verejných funkcionárov
de lege lata v súlade s ústavou, majú svoju vnútornú logiku, výhody aj nevýhody. Dôvody
pre jednu či druhú voľbu preto nemožno hľadať v ústavnoprávnych konštrukciách, ale
iba v rovine politickej vôle. Ak je skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
toho názoru, že ňou napadnutá právna úprava je nevhodná alebo vyvoláva negatívne dôsledky,
môže sa usilovať o jej zmenu v rámci politickej súťaže, nie v rámci súdnej kontroly
ústavnosti, ktorá zo svojej podstaty musí byť obmedzená iba na otázky ústavnoprávnej
povahy.
Z obsahu princípu zákazu retroaktivity právnych noriem (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky) vyplýva, že namietaný nesúlad napadnutých ustanovení pre retroaktivitu
neobstojí vtedy, ak „nová“ (napadnutá) právna úprava nijako nezasahuje do minulých
právnych vzťahov. V tomto ohľade je vhodné doplniť, že „nová“ právna úprava nezasahuje
do minulých právnych vzťahov ani vtedy, ak síce takýto zásah potencionálne pripustí,
ale materiálne do minulých právnych vzťahov nezasiahne, resp. v minulých právnych
vzťahoch sa aj za účinnosti „novej“ právnej úpravy postupuje spôsobom predpokladaným
v predchádzajúcej právnej úprave.
Ústavný súd Slovenskej republiky nerozhoduje podľa stavu v okamžiku nadobudnutia platnosti
právneho predpisu, ale podľa stavu v čase rozhodovania. Uplatnenie zásady zrušiteľnosti
rozhodnutia preto súvisí aj s takými pojmami, ako je konvalidácia, materiálne porušenie
či formálne porušenie. Zvolenie kandidáta na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej
republiky 17. júna 2011 v tajnej voľbe spôsobilo, že v čase konečného rozhodovania
ústavného súdu napadnuté ustanovenia o zmene spôsobu voľby dotknutých verejných funkcionárov
už nemôžu pôsobiť spätne do minulosti a ani materiálne nezmenili pravidlá počas hry
(keď, tak potom len formálne).
Princíp zákazu retroaktivity právnych noriem predstavuje čiastkový princíp (je súčasťou)
princípu právnej istoty. Pôsobnosť princípu právnej istoty je preto k princípu zákazu
retroaktivity právnych noriem širšia, a to aj pri posudzovaní koherentnosti práva
v priebehu času.