Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Hoci sa najvyšší súd, na rozdiel od názoru žalobcu, stotožnil s tvrdením žalovaného,
že je len na úvahe správneho orgánu, či uloží opatrenie alebo pristúpi priamo k sankčnému
postihu, treba zdôrazniť zákonnému použitiu správnej úvahy zodpovedá aj náležité zistenie
skutkového stavu veci a náležité odôvodnenie. Aplikáciu správnej úvahy nemožno vnímať
ako ľubovôľu správneho orgánu uložiť opatrenie na nápravu alebo pokutu. Z ustanovenia
§ 73 ods. 2 zákona o odpadoch, ako generálneho pravidla aplikovaného pri zistenom
porušení povinností, vyplýva, že pokutu uloží orgán štátneho dozoru až subsidiárne
(„... uloží mu opatrenie...“ cit. ust.), t. j. ak kontrolovaný nevykoná opatrenie
na nápravu alebo opatrenie nie je možné alebo účelné uložiť, v každom prípade však
je povinný uviesť náležité a dostatočné dôvody, na základe ktorých dospel k záveru
o neúčelnosti alebo nemožnosti uloženia opatrenia na nápravu a až následne pristúpiť
k uloženiu pokuty.
Ustanovenie § 73 ods. 2 veta prvá zákona. o odpadoch zakotvuje v situáciu, keď kontrolné
orgány zistia porušenie určitej povinnosti, resp. iný nedostatok v činnosti kontrolovaného
subjektu, ktorý možno v ustanovenej lehote odstrániť alebo vykonať nápravu, pričom
sa sleduje cieľ, čo najskôr odstrániť závadový, resp. protiprávny stav. V prípade,
že nie je účelné čakať na splnenie nápravných opatrení, alebo ak kontrolovaný subjekt
uložené opatrenia v stanovenej lehote nesplnil, pristúpi orgán štátneho dozoru v zmysle
druhej vety citovaného ustanovenia zákona o odpadoch k uloženiu pokuty.