Publikováno:
R 104/2015
Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu, 10/2015
Typ:
Rozsudok
Právna veta:
I. Správny orgán nemôže vylúčiť aplikačnú prednosť ustanovení Aarhuského dohovoru,
keďže Slovenská republika túto prednosť uznala (Aarhuský dohovor bol publikovaný v Zbierke
zákonov SR pod č. 43/2006, pričom Národná rada Slovenskej republiky ho v doložke prednosti
označila za medzinárodnú zmluvu, ktorá má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť
pred zákonmi). Aarhuský dohovor zakotvuje v čl. 4 ods. 3 a 4 možnosti zamietnutia
prístupu k informáciám, keď po zhodnotení jednotlivých bodov požadovanú informáciu
nemožno subsumovať pod žiadnu z tam uvedených. Zo záveru čl. 4 Aarhuského dohovoru
vyplýva, že dôvody pre zamietnutie majú byť vykladané reštriktívne, berúc do úvahy
záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži a berúc do úvahy, či požadované informácie
súvisia s emisiami do životného prostredia. Pokiaľ v zmysle čl. 2 ods. 3 Aarhuského
dohovoru obsahom informácie (sprístupnenia dokumentu Predbežnej bezpečnostnej správy)
je práve informácia, ktorá sa týka vplyvu činnosti jadrovej elektrárne na jednotlivé
zložky životného prostredia, teda vodu, pôdu, krajinu, krajinné prostredie, energie,
emisie, je potrebné vychádzať z článku 4 ods. 4 písm. d/ druhá veta Aarhuského dohovoru,
podľa ktorého musia byť informácie o emisiách, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany
životného prostredia, sprístupnené. Ak žalovaný správny orgán zamietol poskytnutie
celej požadovanej informácie, rozhodol tým aj o potvrdení nesprístupnených informácií,
ktoré súvisia s emisiami, keď naviac v napadnutých správnych rozhodnutiach neuviedol
, z akého dôvodu nebola požadovaná informácia poskytnutá ako celok, a tiež nezdôvodnil
ani možnosť jej čiastočného sprístupnenia, s ktorou skutočnosťou počíta aj Aarhuský
dohovor v čl. 5.
II. Aarhuský dohovor možno aplikovať aj na zákon č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní
jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, keďže samotná definícia pojmu „informácia o životnom prostredí“ bola prebratá
z Aarhuského dohovoru a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES o prístupe
verejnosti k informáciám o životnom prostredí do slovenského právneho poriadku, a preto
nie je potrebné skúmať priamy alebo nepriamy účinok Aarhuského dohovoru na tento zákon.
III. Ak ide o výstavbu a prevádzku jadrového zariadenia, ktoré predstavuje potenciálne
ohrozenie zdravia a kvality života ľudí, ktorých obydlia sa nachádzajú v blízkosti
miesta, kde by malo prísť k jeho vybudovaniu, mali by byť obyvateľom zo strany verejných
orgánov poskytnuté informácie o možných rizikách, ktoré by pre ne mohla výstavba jadrového
zariadenia znamenať, aby sa mohli rozhodnúť, či zotrvajú v mieste svojho doterajšieho
bydliska alebo nie. Táto skutočnosť sa preto týka aj žalobcu (Greenpeace Slovensko)
ako nezávislej medzinárodnej organizácie, ktorej cieľom je upozorňovať na problémy
životného prostredia a hľadať riešenia na propagovanie otvorenej diskusie o životnom
prostredí.
IV. Dôvody zamietnutia infožiadosti uvedené v čl. 4 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2003/4/ES sa majú vykladať reštriktívnym spôsobom. V každom jednotlivom
prípade sa musí zohľadňovať verejný záujem na sprístupnení, to znamená, že sa zvažuje
verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie informácií oproti záujmu, ktorému slúži
ich zamietnutie, a preto členské štáty v zmysle čl. 4 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2003/4/ES písm. a), d), f), g) a h) nesmú umožniť zamietnutie žiadosti, keď
sa žiadosť týka informácií o emisiách do životného prostredia.
V. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES ani Aarhuský dohovor nezakladajú
prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí v neobmedzenom rozsahu. Oba
predpisy zakotvujú princíp, podľa ktorého možno utajiť iba konkrétne informácie, ktorých
zverejnenie by naozaj mohlo ohroziť bezpečnosť, pričom zostávajúce informácie sa majú
sprístupniť.