Publikováno:
R 45/2016
Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu, 5/2016
Typ:
Rozsudok
Právna veta:
I. Pre oblasť správneho trestania v súťažnom práve nie je možné z ústavnoprávnych
predpisov odvodiť všeobecný zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech odvolatela. Takýto
zákaz nemožno odvodiť ani z práva na spravodlivý proces zakotveného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, ani z čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a ani z čl. 2 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 7 k Dohovoru
o ochrane ludských práv a základných slobôd. Uložená sankcia v oblasti súťažného práva
neplní preventívny účinok len voči účastníkovi konania, ale prispieva tiež k všeobecnému
rozširovaniu súťažného povedomia a súťažnej kultúry aj vo vzťahu k ďalším podnikatelom.
II. Zásadu zákazu reformatio in peius v správnom trestaní v oblasti súťažného práva
nie je možné bez všetkého aplikovať, ale ani a priori vylúčiť. Zásada zákazu zmeny
k horšiemu nie je výslovne v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov upravená, a preto je potrebné pri jej analogickom použití
aplikovať taký výklad, ktorý nebude na ujmu účastníka konania, avšak ani na ujmu ochrany
hodnôt, na ktorých spočíva príslušný chránený verejný záujem. Samotná skutočnosť,
že značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému v trestnom konaní, sa
prostredníctvom judikatúry aplikuje aj vo veciach správneho trestania, však neznamená,
že sa v rámci správneho trestania v súťažnom práve majú aplikovať úplne všetky práva
obvineného, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní.
III. Trestné konanie a správne trestanie aplikované orgánmi verejnej správy sú dve
samostatné oblasti trestania, pričom správne trestanie umožňuje jednoduchšie a menej
formálne postupy než tie, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní, ktorá skutočnosť sa
premieta aj pri aplikácii zásady zákazu reformatio in peius v správnom trestaní v súťažnom
práve. V správnom trestaní v oblasti súťažného práva neplatí táto zásada neobmedzene,
a to najmä s ohladom na § 59 správneho poriadku, ciele odvolacieho konania, ako i úlohu
odvolacieho orgánu, ktorého rozhodovanie nie je viazané na závery orgánu prvého stupňa
a je oprávnený samostatne hodnotiť podklady pre rozhodnutie.