Publikováno:
R 98/2018
Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu, 10/2018
Typ:
Uznesenie
Právna veta:
I. Pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného
zákona sú v odseku 1 tohto ustanovenia popísané tri možné alternatívy konania páchateľa
(„použitie alebo predloženie výkazu, resp. dokladu“, „neposkytnutie povinných údajov“
a „použitie prostriedkov“, spojené s ďalšími okolnosťami), ako aj dva rôzne následky,
ktoré páchateľ môže takým konaním spôsobiť (jednak „spôsobenie sprenevery“ a jednak
„protiprávne zadržanie prostriedkov“).
Vychádzajúc zo záveru uvedeného v predchádzajúcom odseku, „spôsobenie sprenevery“
v zmysle § 261 ods. 1 Trestného zákona nie je zadefinovaním ďalšieho konania páchateľa
(ako kumulatívne požadovaného skutku), ktoré by nadväzovalo na „použitie alebo predloženie
výkazu, resp. dokladu“, „neposkytnutie povinných údajov“ alebo „použitie prostriedkov“
podľa predchádzajúcej časti formulácie dotknutého ustanovenia. Ide o definíciu jednej
z alternatív následku vyvolaného konaním páchateľa (súčasť popisu tzv. objektívnej
stránky).
Na účel aplikácie § 261 ods. 1 Trestného zákona: „spôsobenie sprenevery“ obsahovo
zodpovedá následku trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona (ako
trvalé prisvojenie si poskytnutých prostriedkov); „protiprávne zadržanie prostriedkov“
obsahovo zodpovedá následku trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci podľa
§ 215 ods. 1 Trestného zákona (ako neoprávnené prechodné užívanie prostriedkov, neskôr
refundovaných poskytovateľovi alebo dodatočne použitých na pôvodne určený účel). Rozhodujúcim
kritériom rozdielu medzi oboma druhmi následku je špecifikácia úmyslu páchateľa v čase
jeho konania.
Použitím poskytnutých prostriedkov na iný než pôvodne určený účel (následok spôsobený
páchateľom) v úmysle vyvolať taký stav trvale (nie len prechodne „zapožičať“ prostriedky
sebe alebo inému) teda dochádza k spáchaniu - pri splnení aj ostatných zákonných znakov
- trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného
zákona. Na uvedenej kvalifikácii nič nemení ani okolnosť, ak ku škode došlo spätnou
refundáciou finančných prostriedkov, ktoré ich prijímateľ už skôr vynaložil na iný
než pôvodne určený účel; prijatie, resp. ponechanie si takto vyplatených prostriedkov
je porušením účelovo určeného zverenia finančných prostriedkov, a to zverenia len
na oprávnenú spätnú úhradu (ide teda o spôsob „prisvojenia si“ určitej peňažnej hodnoty).
II. Jednočinný súbeh trestných činov je charakterizovaný jedným konaním páchateľa,
ktorým sú (v rámci dotknutého skutku) vyvolané dva rôzne následky. Také následky teda
nie sú totožné právne ani fakticky (z hľadiska faktických okolností, ktoré sú kvalifikačným
podkladom).
Jednočinný súbeh trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa
§ 261 Trestného zákona a trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného
zákona je možný pri kumulácii rôznych následkov zodpovedajúcich škode; škoda ako kvalifikačný
moment sa delí medzi obe právne kvalifikácie podľa pôvodného zdroja finančných prostriedkov,
ktorých sa týka následok vyvolaný konaním páchateľa (jednak prostriedky poskytnuté
Slovenskej republike Európskou úniou - § 261 Trestného zákona a jednak prostriedky
z iných verejných zdrojov pokrytých ustanovením § 225 Trestného zákona).