Typ:
Rozsudok
Právna veta:
I. V predmetnej veci súd prvého stupňa odsúdil obžalovaného Ing. M. F. aj (v základnej
skutkovej podstate) za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
[§ 326 ods. 1 písm. a) TZ] s konštatovaním v právnej vete, že „...vykonával svoju
právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“.
Špecializovaný trestný súd v právnej vete svojho rozsudku konštatoval (str. 3 prvý
odsek) Ing. M. F. „ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému prospech vykonával
svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom
– po dlhší čas“. V rozpore s tým, ale v skutkovej vete – v skutku pod bodom 2 rozsudku
uviedol: „...neoprávnene nad rámec svojich právomocí vydal... napriek tomu, že taká
právomoc k vydávaniu povolení na predmetné vybavovanie mu nevyplýva zo žiadneho všeobecne
záväzného právneho predpisu Slovenskej republiky ani z nariadenia európskeho parlamentu
a rady (ES) 562/2006 (Kódex Schengenských hraníc) ani zo žiadneho interného predpisu.
Skutková veta celkom jednoznačne odporuje právnej vete (podľa Špecializovaného trestného
súdu žiadny zákon nedovoľoval obžalovanému takto konať, pričom logicky ale platí,
že mu to žiadny konkrétny zákon nezakazoval).
Nesprávne znenie skutku v bode 2 rozsudku Špecializovaného trestného súdu vylúčilo
možnosť tam uvedené konanie posúdiť ako trestný čin podľa [§ 326 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. a) TZ] z dôvodu nie len absencie, ale doslova vylúčenia existencie objektívnej
stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu.
Paradoxom je, že Najvyšší súd Slovenskej republiky „objavil“ zákon, ktorý obžalovaný
v bode 2 rozsudku porušil – „vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“.
Týmto zákonom je zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov.
II. Odvolací súd uvádza, že v aktuálne preskúmavanom skutku chýba vyjadrenie objektívnej
stránky základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa [§ 326 ods. 1 písm. a) TZ]. Konkrétnejšie, aj keď v súlade s doterajšou
rozhodovacou praxou v skutku v princípe nemá byť označený do TZ „integrovaný“ právny
predpis, resp. jeho ustanovenie (porovnaj napr. s uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 1TdoV 1/2017, z 29. mája 2018; 2Tdo/7/2018, z 3. septembra 2018),
nič na tom nemení, že v skutku musí byť vyjadrené konanie páchateľa tak, aby toto
obsahovo zodpovedalo tomu, že ako verejný činiteľ v úmysle spôsobiť inému škodu alebo
zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom
odporujúcim zákonu.
Znenie dotknutého skutku toto kritérium nespĺňa, keďže implicitne vyjadruje porušenie
len všeobecného čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a nie konkrétneho kompetenčného ustanovenia
§5 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z. z. v spojení s čl. 19 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc
a jeho prílohou VII bodom 4.1, ktoré zveruje právomoc rozhodovať o udelení prednosti
vybranej skupine osôb pred ostatnými cestujúcimi na hraničných priechodoch.
Nakoľko odvolací prieskum bol v prípade tohto skutku iniciovaný výlučne obžalovaným,
možnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako aj súdu prvého stupňa v prípade
vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie) z hľadiska jeho reparácie sú v danom
štádiu konania striktne limitované zákazom zmeny k horšiemu (reformatio in peius)
podľa druhej vety § 322 ods. 3 a tiež § 327 ods. 2 TP.
Hoci má odvolací súd možnosť pri zachovaní totožnosti skutku upraviť jeho znenie,
v tomto prípade tak učiniť nemohol, pretože mu v tom bránila zásada zákazu reformatio
in peius opodstatnená absenciou odvolania prokurátora proti tomuto výroku.
V praxi to znamená, že ak by odvolací súd napravil aktuálne rozoberaný skutok v súlade
s vyššie uvedenými pripomienkami, celkom zjavne by tým zhoršil postavenie obžalovaného,
keďže doplnením chýbajúceho znaku objektívnej stránky by zároveň vytvoril skutok,
ktorý (oproti pôvodnému stavu) zodpovedá jeho právnemu posúdeniu ako zločinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa [§ 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) TZ]. Nakoľko
táto formulačná nedokonalosť je z pohľadu odvolacieho súdu nenapraviteľná, musela
(v tejto časti) vyústiť do oslobodzujúceho rozsudku podľa [§ 285 písm. b) TP].