Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Kasačný súd súhlasí s názorom krajského súdu a žalovaného o potrebe brať do úvahy
odlišnosti, ktoré vychádzajú z charakteru správnych deliktov v oblasti ochrany hospodárskej
súťaže ako aj samotného znenia zákonných ustanovení (napr. § 4 a § 8 zákona č. 136/2001
Z. z.), ktoré neumožňujú špecifikáciu skutkov rovnakým spôsobom ako pri priestupkoch
alebo trestných činoch
Všeobecné súdy musia preskúmať správne uváženie z pohľadu, či nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Ak zistia, že je v súlade s pravidlami logického uvažovania,
ak podmienky takej úvahy boli zistené riadnym procesným postupom, potom súdy nemôžu
z tých istých skutočností vyvodzovať iné, alebo aj opačné závery, lebo by tým zasiahli
do správneho uváženia príslušného správneho orgánu
K námietke žalobcu 1/ týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom nejednoznačnosti
výroku a absencie konkretizácie skutku, kasačný súd uvádza, že krajský súd sa dostatočne
zaoberal výrokovou časťou rozhodnutia žalovaného, tak ako bola namietaná v žalobách.
Najvyšší súd s dôrazom na text výrokovej časti napadnutého rozhodnutia dospel taktiež
k záveru, že žalovaný do neho zakomponoval opis konania žalobcov, ktorý nesie jednoznačne
konkretizačné prvky i spôsob spáchania predmetného skutku. Kasačný súd súhlasí s názorom
krajského súdu a žalovaného o potrebe brať do úvahy odlišnosti, ktoré vychádzajú z charakteru
správnych deliktov v oblasti ochrany hospodárskej súťaže ako aj samotného znenia zákonných
ustanovení (napr. § 4 a § 8 zákona č. 136/2001 Z. z.), ktoré neumožňujú špecifikáciu
skutkov rovnakým spôsobom ako pri priestupkoch alebo trestných činoch.
Ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške sa realizuje
vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečné právo orgánu verejnej správy). Správna
úvaha, resp. voľná úvaha orgánu verejnej správy vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania
správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké
uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Ide o právomoc
(na účely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy
správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316.zasadaní zástupcov
ministrov, možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy – discretionary power), na základe
ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže
vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie.
Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné iba vtedy, ak správny orgán buď
prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, alebo voľné uváženie zneužil. Riadne
zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným predpokladom
pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený.
Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné,
potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Orgán verejnej správy je povinný
pri ukladaní sankcie presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam
pri stanovení výšky sankcie prihliadol.
Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky možno rovnako vyvodiť,
že rozhodovanie o určitých otázkach je predmetom správneho uváženia a preto súdu neprislúcha,
aby nad rámec vlastných právomocí, vlastnou úvahou nahrádzal toto oprávnenie správneho
orgánu, pretože by neoprávnene vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží.
Všeobecné súdy musia preskúmať správne uváženie z pohľadu, či nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Ak zistia, že je v súlade s pravidlami logického uvažovania,
ak podmienky takej úvahy boli zistené riadnym procesným postupom, potom súdy nemôžu
z tých istých skutočností vyvodzovať iné, alebo aj opačné závery, lebo by tým zasiahli
do správneho uváženia príslušného správneho orgánu.