Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Bez ohľadu na procesné označenie osoby v konaní je základným kritériom pre posúdenie
účastníctva predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci (súdu alebo orgánu
verejnej správy) alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má takáto osoba zaručené
v ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy.
Jadrom sporu medzi žalobcom a žalovaným je základné právo každej osoby na súdnu ochranu
v spojení s právom jednotlivca na ochranu, resp. právo na priaznivé životné prostredie
(bližšie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru spolu s čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky).
Pre Najvyšší súd je nepochybné, že ciele Aarhuského dohovoru sú predovšetkým definované
v jeho preambule a ďalej v článku 1 Aarhuského dohovoru s podnadpisom rubriky „Cieľ“.
Cieľom týchto ustanovení Aarhuského dohovoru, hoci sú formulované všeobecne, je umožniť
zabezpečiť účinnú ochranu životného prostredia.
Pokiaľ hovoríme o životnom prostredí, potom máme na mysli všetko, čo na Zemi obklopuje
a najmä po stránke biologickej stability ovplyvňuje prirodzené podmienky života človeka
spolu s existenciou rozmanitých druhov organizmov. Je nepochybné, že predovšetkým
pod pojmom životné prostredie je nutné mať na pamäti jeho zložkovú definíciu (§ 2
zák. č. 17/1992 Zb.), tzn. že zložkami životného prostredia sú najmä ovzdušie, voda,
horniny, pôda, organizmy. Samotný citovaný zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí
bol zákonodarcom prijatý pri zdôraznení práva na priaznivé životné prostredie ako
jedného zo základných práv človeka.
Avšak, ak hovoríme o životnom prostredí, nehovoríme o podmienkach, ktoré robia život
jednotlivca alebo spoločnosti znesiteľnejším, lepším alebo technicky komfortnejším,
ale hovoríme o neopakovateľnom a nenahraditeľnom stave, bez ktorého by život jednotlivca
nebol možný takmer alebo vôbec.
Potom na právo na priaznivé životné prostredie nie je možné nazerať ako na typické
subjektívne právo jednotlivca, ktorého sa môže človek v rámci svojej právnej subjektivity
dovolávať a na jeho základe si niečo, tzn. samotné životné prostredie nárokovať, prisvojovať
alebo požadovať. Vzhľadom na bezprostrednú odozvu dopadu negatívnych ľudských činností
na životné prostredie ako celok, ktoré neakceptuje ani štátnu suverenitu, ani hranice
štátov ani normatívne zákazy a príkazy – je to trvalé benefícium, resp. trvalý kolektívny
záujem, ktorý, najmä vo vzťahu k občanom v zmysle právno-filozofickej teórie spoločenskej
zmluvy z konca 18. storočia priamo zaťažuje štát –v prenesenom zmysle obdobne ako
právo na život bez vojnového nebezpečenstva alebo životu nebezpečných chorôb, a ktoré
musí existovať bez toho, aby jednotlivec chcel, mohol alebo s jeho existenciou spojenú
vôľu právne prejaviť mal, – lebo bez jeho existencie už svoju vôľu neprejaví, – lebo
bez jeho existencie nie je možné blahobyt ľudstva dosiahnuť vôbec a zabezpečenie základných
ľudských práv vrátane ústavou garantovaného práva na život je nemysliteľné.
Vzhľadom na prirodzenú vzájomnú závislosť človeka a ostatných organizmov nachádzajúcich
sa v prírode, a to najmä v krajine, a s uvedomením si povinnosť vyvažovať právo človeka
pretvárať prírodu v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja, Najvyšší súd nemôže
prehliadnuť základné smerovanie jednotlivcov združených za účelom naplnenia svojho
základného práva na priaznivé životné prostredie.