Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Z článku 44 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva každému povinnosť, aby chránil a zveľaďoval
životné prostredie. Žalobca 1/ preto ako fyzická osoba a žalobca 2/ ako občianske
združenie fyzických osôb majú nad akúkoľvek pochybnosť status zainteresovanej verejnosti
podľa § 6a ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu
strategických dokumentov pred ich schválením. Z neho následne vzniká povinnosť žalovaného
v rámci posudzovania vplyvov strategických dokumentov na životné prostredie aj v rámci
zisťovacieho konania zobrať do úvahy a vyhodnotiť pripomienky zainteresovanej verejnosti,
ktorá by mohla byť ovplyvnená uvedeným zisťovacím rozhodovacím procesom žalovaného
(článok 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru).
Rozhodnutie, ktoré žalovaný vydal v zisťovacom konaní podľa § 7 zákona č. 24/2006
Z. z. sa dotýka žalobcov ako zainteresovanej verejnosti, lebo prijatie strategického
dokumentu má vplyv na návrh politiky, rozvojovej koncepcie, plánu a programu vrátane
strategických dokumentov pôsobiacich na životné prostredie.
Odvolací súd preto sa stotožnil s názorom žalobcov 1/ a 2/ a súdu prvého stupňa, podľa
ktorého rozhodnutie žalovaného zasahuje do základného práva žalobcov založených Ústavou
Slovenskej republiky, a preto musia mať zabezpečené procesné práva v súvislosti s opravným
prostriedkom proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktorý sa týka zásahu s pravdepodobným
vplyvom na životné prostredie a prírodné liečivé pramene. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu žalobcovia aj v súlade s Aarhuským dohovorom majú aktívnu legitimáciu podať v súdnom
konaní žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, podľa ktorého sa strategický dokument
nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z..
Vychádzajúc z účelu zákona č. 24/2006 Z. z. podľa názoru odvolacieho súdu strategický
dokument, ktorého súčasťou je návrh plánu výstavby rýchlostnej cesty (Lokalita č. 9)
je daný predpoklad, že môže mať priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie,
vrátane vplyvu na zdravie, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu,
krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie
medzi týmito faktormi. Napokon z prílohy č. 8 tabuľky 13 citovaného zákona vyplýva,
že diaľnice a rýchlostné cesty sa musia posudzovať bez limitu.