Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Účelom zákona o ochrane prírody č. 543/2002 je chrániť prírodu a chrániť aj jednotlivé
živočíšne druhy. Preto v § 35 zákonodarca upravil status chráneného živočícha a v
§ 40 striktne vymedzil prísne podmienky výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov.
Už z gramatického výrazu „výnimka“ treba vo vzťahu k povoleniu odstrelu chráneného
živočícha medveďa hnedého - živej bytosti, nie veci, vychádzať ako udelenie niečoho
výnimočného z pravidla, a to za prísnej aplikácie zákonných ustanovení, ktoré zákonodarca
upravil. Udelenie výnimky na odstrel postupom podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002
Z. z. musí byť adresné, vychádzať z konkrétnych skutkových okolností, ktorými žiadateľ
preukazuje podmienky pre udelenie výnimky. Riadne zistenie skutkového stavu a presné
nezameniteľné vymedzenie skutkových okolnosti sú premisou pre aplikáciu uvedených
zákonných ustanovení upravujúcich povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených
živočíchov. Len v takýmto postupom môžu správne orgány, v súlade so zákonom, posúdiť
či sú splnené zákonné predpoklady výnimočnej skutkovej situácie na povolenie výnimky.
Vydanie výnimky na odstrel medveďa je bezpochyby výnimočnou situáciou, a to nielen
z dôvodu, že medveď je živá bytosť, nie vec, ale je predovšetkým zákonom chráneným
živočíchom a bezpochyby predstavuje jednu zo zložiek nášho prírodného bohatstva.
Orgány verejnej moci (štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej správy
a súkromné osoby) majú dbať o to, aby prirodzené teritórium pôsobenia medveďov sa
každoročne nezmenšovalo. Je všeobecnej znalou skutočnosťou, že každoročne pribúdajú
na území Slovenskej republiky „holiny“ v našich lesných porastoch, rozširuje sa priemyselná
a iná výstavba v miestach, kde by udeľovanie povolenia na ich výstavbu v minulosti
bolo nemysliteľné, zber lesných plodov sa stáva podnikaním a neslúži bežnej osobnej
spotrebe, nezabezpečuje sa prirodzené kosenie a iné. Všetky tieto negatívne skutočnosti
ako aj iné skutočnosti každoročne pokračujú, ba sa zintenzívňujú, v dôsledku čoho
existujúce teritórium pre život medveďov a inej zveri, ktoré tu boli storočia ak nie
tisícročia, sa zmenšuje, nehovoriac o zásahoch obyvateľstva výstavbou a prevádzkovaním
budov priamo v lesných porastoch, často aj v chránených územiach, obťažovanie zveri
hlukom, výstavbou, prevádzkou budov, dopravných prostriedkov, rozmachom turizmu a často
aj bezohľadným ľudským správaním. Všetky tieto skutočnosti aj iné sú faktorom, ktoré
narúšajú prirodzený život nielen tohto chráneného živočícha v jeho prirodzenom prostredí,
v dôsledku čoho tento chránený živočích každoročne prichádza o rozsah svojho prirodzeného
teritória a v tejto súvislosti aj rozsah jeho potravinových zdrojov, ktoré mu boli
v minulosti k dispozícii. Preto je potrebné, aby sa „kompetentní“ podieľali na odstraňovaní
príčin výskytu medveďa v blízkosti ľudských obydlí a poľnohospodárskej pôde a svojím
prístupom riešili príčiny tohto stavu. Odstrel medveďa je len posledným spôsobom riešenia
situácie, keď zlyhávajú všetky ostatné vhodné a dostupné opatrenia, označovanie medveďov,
umiestnenie do iných lokalít, monitorovanie ich pohybu a eliminovanie ich pohybu v problematických
oblastiach pre človeka, chránené odpadky a ich umiestňovanie, neprikrmovanie v blízkosti
ľudských obydlí a poľnohospodárskej pôdy, ochrana poľnohospodárskej pôdy a úrody elektrickými
ohradníkmi a inými opatreniami, plašenie zveri ako aj výchova k zodpovednosti človeka,
správanie sa k chránenému živočíchovi a prírode. Všetky tieto opatrenia, aj iné, by
mali eliminovať riziko stretu človeka s medveďom a vznik závažných škôd na poľnohospodárskej
pôde, úrodách a ovocných stromoch. Migračné územie medveďa je rozsiahle teritórium
v rozsahu 40 000 – 50 000 hektárov, presahuje územia dvoch, ale aj viacerých štátov
bežne, Slovenska –Poľska, Slovenska – Poľska – Ukrajiny, dokonca Slovenska – Poľska
– Ukrajiny –Maďarska. Kontakt človeka s medveďom mimo jeho prirodzeného teritória
bol aj v minulosti, aj na území Slovenskej republiky. Vyspelé ekonomiky, napr. Kanada,
považujú denný kontakt človeka s medveďom pri svojich obydliach za úplný bežný bez
toho, aby túto situáciu pravidelne riešili odstrelom jedincov. Aj v tomto smere je
možné získať skúsenosti a aplikovať zaužívané a osvedčené postupy. Kasačný súd zdôrazňuje,
že v týchto vyspelých ekonomikách, najmä v Kanade ľudia žijú v symbióze s medveďmi,
správajú sa zodpovedne, keď obmedzujú na najvyššiu možnú mieru situácie, ktoré by
medvede lákali k ľudským obydliam a poľnohospodárskym plodinám, resp. provokovali
a tým na najvyššiu možnú mieru eliminujú príčiny situácií stretu medveďa s človekom
a vzniku závažných škôd. V tomto smere stále nie je dostatočná osveta a najmä výchova
človeka k zodpovednosti aj k chránenému živočíchovi, medveďovi. Často k tomu prispieva
aj nekompetentný prístup príslušných orgánov verejnej moci, ich nedostatočná razancia
vo vzťahu k ochrane chráneného živočícha.