Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Posudzovanie vplyvov na životné prostredie je považované za jeden z hlavných nástrojov
štátnej environmentálnej politiky na uskutočňovanie trvalo udržateľného rozvoja. Vychádza
z princípu komplexnosti vyhodnotenia predpokladaných vplyvov danej činnosti na životné
prostredie ešte pred rozhodnutím o jej povolení. Vyhodnocovanie vplyvov realizujú
odborníci z rôznych oblastí za širokej a aktívnej účasti dotknutých subjektov na procese
posudzovania, verejnosť nevynímajúc. Pritom treba mať na pamäti, ako uvádzal opakovane
aj žalovaný, že proces posudzovania nenahrádza proces povoľovania danej činnosti.
Správny súd poukazuje na aktuálny stav nielen lokálneho, ale aj globálneho vnímania
problematiky vody a jej dostupnosti. Napr. zo záverov ministerskej deklarácie, ktorá
bola prijatá na ministerskej konferencii 8. celosvetového fóra o vode – „Spoločná
voda“ dňa 20.03.2018 v Brazílii (pozri www.minzp.sk), vyplýva, že voda predstavuje
prierezový prvok udržateľného rozvoja, vodné zdroje sú nevyhnutným predpokladom pre
všetky živé bytosti a pre život v harmónii a v rovnováhe s jednotlivými ekosystémami
Zeme. Pri presadzovaní udržateľných postupov vodného hospodárstva je kľúčová spolupráca
na všetkých úrovniach a naprieč všetkými sektormi a aktérmi vrátane vzájomného poskytovania
poznatkov, skúseností, inovácií a prípadne aj riešení, s primeraným a inkluzívnym
zapojením všetkých relevantných aktérov, vrátane miestnych komunít. Globálny hydrologický
cyklus, geologické procesy, klíma, ekosystémy sú vzájomne úzko prepojené a preto je
pri prijímaní interdisciplinárneho, integrovaného a udržateľného prístupu k vodnému
hospodárstvu nutné prihliadať na všetky tieto faktory.
Slovenský hydrometeorologický ústav k prejavom klimatickej zmeny na globálnej úrovni
ako aj na úrovni Slovenska (pozri www.shmu.sk) uvádza, že desať najteplejších rokov
v histórii meraní bolo zaznamenaných od roku 1983, z toho osem najteplejších od roku
1990. Medzi najzávažnejšie dôsledky prebiehajúcej klimatickej zmeny patrí aj zhoršovanie
dostupnosti vodných zdrojov v miernych zemepisných šírkach, postupné zväčšovanie plochy
územia pravidelne postihovaného suchom, extrémnymi zrážkami či povodňami, ako aj ústup
rozšírenia trvalej snehovej pokrývky zhoršujúci hydrologický režim (najmä dostupnosť
vody v priebehu roka) v mnohých oblastiach sveta. V rámci Slovenska bolo od roku 1871
zaznamenaných 12 najteplejších rokov od začiatku deväťdesiatych rokov. Zároveň došlo
k poklesu atmosférických zrážok v priemere o 5,6 %. Synergické pôsobenie poklesu atmosférických
zrážok a rastu teploty narúša prirodzený vodný cyklus. Dlhodobé prietoky riek majú
klesajúcu tendenciu od roku 1980. Významné zníženie sa predpokladá pre zásoby podzemných
zdrojov vody.
Z prílohy č. 10 k zákonu o posudzovaní vplyvov možno vyvodiť potrebu holistického
a komplexného prístupu k aplikácii § 29 zákona o posudzovaní vplyvov v štádiu zisťovacieho
konania. Pri posudzovaní povahy a rozsahu navrhovanej činnosti sa vyhodnocuje nielen
formálna súvislosť s inými činnosťami a požiadavky na vstupy (tu množstvo vody požadovanej
na závlahy), ale aj spôsobilosť navrhovanej činnosti alebo jej zmeny ovplyvniť pohodu
života (I.6), čo možno vztiahnuť na dostupnosť podzemnej vody na účely zabezpečenia
dodávok pitnej vody, t.j. či sa realizáciou navrhovanej činnosti zhorší alebo nezhorší
aktuálna úroveň zásobovania obyvateľstva obce pitnou vodou z hľadiska kvantitatívneho
ako aj kvalitatívneho.
Podzemné vody v rámci plynutia času podliehajú zmenám čo do kvality aj kvantity. Správny
súd si uvedomuje, že povolenia na odber vody boli vydané v čase, kedy klimatická zmena
spôsobená ľudskou činnosťou sa neprejavovala vôbec, alebo len minimálne. Avšak v súčasnosti,
keď medzi klimatickou zmenou vyvolané či podmienené javy sa zaraďuje tiež zväčšovanie
plochy území postihovaných suchom a zhoršovanie dostupnosti vodných zdrojov aj v miernych
zemepisných šírkach, považuje správny súd, vychádzajúc nielen z litery, ale aj ducha
právnej úpravy kráčajúcej ruka v ruke s európskou legislatívou, za nedostatočný ten
prístup, ktorý v administratívnom konaní zvolili správne orgány. Hladina podzemných
vôd je premenlivým fenoménom a nie je vedecký dôkaz o tom, že by aktuálne klimatické
zmeny, vedúce globálne k zhoršovaniu životného prostredia, nemali mať na hladinu podzemných
vôd na Slovensku žiadny vplyv.
Medzi povoleniami na čerpanie vody vydanými na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych
rokov 20. storočia a preskúmavaným administratívnym konaní nielenže uplynulo niekoľko
desaťročí, ale sa najmä paradigmaticky zmenil prístup štátu a spoločnosti k ochrane
životného prostredia, o čom svedčí aktuálny zákon o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a tiež vodný zákon.