Typ:
Rozhodnutie
Právna veta:
Ustanovenia [§ 63 ods. 1 písm. a) NP] výslovne predpokladá, že tým, kto vydržal vlastnícke
právo, je účastník, ktorý robí toto vyhlásenie a ktorého vyhlásenie má notár osvedčiť
(porov. formuláciu „vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania...“).
Z pohľadu § 134 OZ je teda dôležité, že tam ustanovené podmienky musel splniť práve
ten, kto toto vyhlásenie pred notárom robí; teda práve ten musel byť oprávneným držiteľom
počas zákonom ustanovenej doby. Ustanovenie § 134 ods. 3 OZ sa do tejto doby započíta
aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Uvedené ustanovenia
však nadobudli účinnosť až 1. januára 1992. Až do 31. decembra 1991 ustanovenie § 135a
ods. 2 OZ účinné od 1. apríla 1983 ustanovovalo, že ak má občan pozemok nepretržite
v držbe v zmysle § 132a ods. 1 OZ (t.j. dobromyseľnej) 10 rokov, nadobúda vlastníctvo
k pozemku štát a občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní
pozemku. V nadväznosti na to § 872 ods. 6 OZ ustanovil, že ak ide o vydržanie vlastníckeho
práva k pozemku, kde na základe predpisov účinných do 31. decembra 1991 bolo možné
nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku, môže si oprávnená
osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe
aj pred 1. januárom 1992. Citované ustanovenia však upravovali len možno započítať
si určitú dobu do desaťročnej doby ustanovenej v § 134 ods. 1 OZ a tým splniť podmienku
vydržania podľa citovaného ustanovenia. Nevyplýva z nich však možnosť akéhosi „reťazenia
vydržaní“, teda záveru, že ak podmienky vydržania boli už splnené u právneho predchodcu,
je držba právneho nástupcu automaticky oprávnená z rovnakých dôvodov, kvôli ktorým
bola oprávnená u právneho predchodcu, a môže uňho viesť k opätovnému vydržaniu veci.
Naopak, oprávnenosť držby každého z držiteľov je potrebné posudzovať samostatne.