304/2004 Z. z. v znení účinnom od 8. 5. 2004
304
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 26. marca 1999 bol v Haagu prijatý Druhý protokol k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954.
V mene Slovenskej republiky bol protokol podpísaný 22. decembra 1999.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s protokolom uznesením č. 659 zo 4. decembra 2002.
Prezident Slovenskej republiky protokol ratifikoval 14. januára 2004. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho riaditeľa UNESCO 11. februára 2004.
Protokol nadobudol platnosť 9. marca 2004 na základe článku 43 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 11. mája 2004 na základe článku 43 ods. 2.
K oznámeniu č. 304/2004 Z. z.
DRUHÝ PROTOKOL
k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954
Haag 26. marec 1999
Strany,
vedomé si potreby zlepšiť ochranu kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu a vytvoriť zvýšený systém ochrany konkrétne označených kultúrnych hodnôt,
opätovne potvrdzujúc význam ustanovení Dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, prijatého v Haagu 14. mája 1954 a zdôrazňujúc potrebu doplniť tieto ustanovenia prostredníctvom opatrení na posilnenie ich implementácie,
v snahe poskytnúť vysokým zmluvným stranám dohovoru prostriedky na intenzívnejšiu účasť pri ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu vytvorením vhodných procedúr,
berúc do úvahy, že pravidlá upravujúce ochranu kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu by mali odzrkadľovať vývoj medzinárodného práva,
potvrdzujúc, že pravidlá obyčajového medzinárodného práva budú naďalej upravovať otázky, ktoré nie sú upravené ustanoveniami tohto protokolu,
dohodli sa takto:
KAPITOLA 1
ÚVOD
Článok 1
Definície
Na účely tohto protokolu:
a)
„strana“ je štát, ktorý je stranou tohto protokolu,
c)
„dohovor“ je Dohovor na ochranu kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, prijatý v Haagu 14. mája 1954,
d)
„vysoká zmluvná strana“ je štát, ktorý je stranou dohovoru,
e)
„zvýšená ochrana“ je systém zvýšenej ochrany vytvorený článkami 10 a 11,
f)
„vojenský cieľ“ je predmet, ktorý má na základe svojho charakteru, umiestnenia, účelu alebo použitia efektívny prínos k vojenskej činnosti a ktorého celkové alebo čiastočné zničenie, zajatie alebo neutralizácia v podmienkach daného času predstavuje jednoznačnú vojenskú výhodu,
g)
„nedovolený“ znamená pod nátlakom alebo inak v rozpore s platnými normami vnútroštátneho práva na okupovanom území alebo v rozpore s medzinárodným právom,
h)
„zoznam“ je medzinárodný zoznam kultúrnych hodnôt pod zvýšenou ochranou vytvorený v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b),
i)
„generálny riaditeľ“ je generálny riaditeľ UNESCO,
j)
„UNESCO“ je Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru,
k)
„prvý protokol“ je Protokol na ochranu kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, prijatý v Haagu 14. mája 1954.
Článok 2
Vzťah k dohovoru
Tento protokol dopĺňa dohovor vo vzťahoch medzi stranami.
Článok 3
Rozsah uplatnenia
1.
Okrem ustanovení, ktoré sa uplatňujú v čase mieru, sa tento protokol bude uplatňovať na situácie uvedené v
článku 18 ods. 1 a 2 dohovoru a v článku 22 ods. 1.
2.
Ak jedna zo strán v ozbrojenom konflikte nie je viazaná týmto protokolom, strany tohto protokolu ním budú naďalej viazané vo svojich vzájomných vzťahoch. Budú ďalej viazané týmto protokolom aj vo vzťahu k štátu, ktorý je stranou v ozbrojenom konflikte a ktorý ním nie je viazaný, ak tento štát akceptuje ustanovenia tohto protokolu a ak ich uplatňuje.
Článok 4
Vzťah medzi kapitolou 3 tohto protokolu a inými ustanoveniami dohovoru a tohto protokolu
Uplatňovanie ustanovení kapitoly 3 tohto protokolu sa nedotýka:
b)
uplatňovania ustanovení
hlavy II dohovoru; medzi stranami tohto protokolu alebo medzi stranou a štátom, ktorý akceptuje a uplatňuje tento protokol v súlade s článkom 3 ods. 2, v prípadoch, keď je kultúrnym hodnotám poskytovaná osobitná ochrana, ako aj zvýšená ochrana, sa budú však uplatňovať len ustanovenia o zvýšenej ochrane.
KAPITOLA 2
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O OCHRANE
Článok 5
Zabezpečenie kultúrnych hodnôt
Prípravné opatrenia prijaté v čase mieru na zabezpečenie kultúrnych hodnôt proti predvídateľným účinkom ozbrojeného konfliktu podľa článku 3 dohovoru zahŕňajú podľa potreby prípravu inventárov, plánovanie núdzových opatrení na ochranu proti požiaru alebo štrukturálnemu zlyhaniu, prípravu odstránenia hnuteľných kultúrnych hodnôt alebo zabezpečenie primeranej ochrany takých hodnôt na pôvodnom mieste a vytvorenie príslušných orgánov zodpovedných za zabezpečenie kultúrnych hodnôt.
Článok 6
Rešpektovanie kultúrnych hodnôt
S cieľom zabezpečiť rešpektovanie kultúrnych hodnôt v súlade s
článkom 4 dohovoru:
a)
možno uplatniť odchýlenie na základe naliehavej vojenskej nevyhnutnosti v zmysle
článku 4 ods. 2 dohovoru s cieľom viesť nepriateľskú akciu proti kultúrnym hodnotám len v prípade a počas obdobia, pokým
i)
tieto kultúrne hodnoty boli svojou funkciou zmenené na vojenský cieľ
a
ii)
neexistuje schodná alternatíva na získanie podobnej vojenskej výhody s tou, ktorú poskytuje vedenie nepriateľskej akcie proti tomuto cieľu,
b)
možno uplatniť odchýlenie na základe naliehavej vojenskej nevyhnutnosti v zmysle
článku 4 ods. 2 dohovoru s cieľom použiť kultúrne hodnoty na účely, ktoré ich pravdepodobne vystavia riziku zničenia alebo poškodenia, len v prípade a počas obdobia, pokým nie je možná voľba medzi takým použitím kultúrnych hodnôt a iným schodným spôsobom na získanie podobnej vojenskej výhody,
c)
rozhodnutie o uplatnení naliehavej vojenskej nevyhnutnosti prijíma výlučne veliteľ ozbrojenej sily zodpovedajúcej veľkosťou práporu alebo väčšej jednotke, prípadne veliteľ menšej jednotky, ak podmienky neumožňujú iný postup,
d)
v prípade útoku založeného na rozhodnutí prijatom v súlade s písmenom a) sa vopred poskytne efektívne varovanie vždy, keď to podmienky dovoľujú.
Článok 7
Ochranné opatrenia v prípade útoku
Bez toho, aby boli dotknuté iné ochranné opatrenia požadované medzinárodným humanitným právom v prípade vojenských operácií, každá strana v konflikte
a)
urobí všetko, čo je v jej silách, aby si overila, že ciele, ktoré majú byť napadnuté, nie sú kultúrnymi hodnotami chránenými
článkom 4 dohovoru,
b)
prijme všetky možné ochranné opatrenia pri výbere prostriedkov a metód útoku s cieľom zamedziť a v každom prípade aspoň minimalizovať náhodné poškodenie kultúrnych hodnôt chránených
článkom 4 dohovoru,
c)
neprijme rozhodnutie o začatí útoku, od ktorého by sa dalo očakávať, že spôsobí náhodné poškodenie kultúrnych hodnôt chránených
článkom 4 dohovoru, ktoré by bolo neúmerné očakávanej konkrétnej a priamej vojenskej výhode, a
d)
zruší alebo pozastaví útok, ak bude zrejmé, že
ii)
od útoku sa dá očakávať, že spôsobí náhodné poškodenie kultúrnych hodnôt chránených
článkom 4 dohovoru, ktoré by bolo neúmerné očakávanej konkrétnej a priamej vojenskej výhode.
Článok 8
Ochranné opatrenia proti účinkom nepriateľských akcií
Strany v konflikte do maximálnej možnej miery
a)
odstránia hnuteľné kultúrne hodnoty z blízkosti vojenských cieľov alebo poskytnú primeranú ochranu na pôvodnom mieste,
b)
vyhnú sa umiestneniu vojenských cieľov v blízkosti kultúrnych hodnôt.
Článok 9
Ochrana kultúrnych hodnôt na okupovanom území
1.
Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia
článkov 4 a 5 dohovoru, strana okupujúca celé územie alebo časť územia druhej strany zakáže a zamedzí vo vzťahu k okupovanému územiu
a)
akýkoľvek nedovolený vývoz, iné odňatie alebo prevod vlastníctva kultúrnych hodnôt,
b)
akékoľvek archeologické vykopávky okrem prípadov, keď je to nevyhnutné na zabezpečenie, zaznamenanie alebo uchovanie kultúrnych hodnôt,
c)
akékoľvek zmeny na kultúrnych hodnotách alebo zmeny v použití kultúrnych hodnôt, ktorých cieľom je zakryť alebo zničiť kultúrne, historické alebo vedecké dôkazy.
2.
Akékoľvek archeologické vykopávky, zmeny na kultúrnych hodnotách alebo zmeny v ich použití sa na okupovanom území vykonajú v úzkej súčinnosti s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi okupovaného územia okrem prípadov, keď to podmienky nedovoľujú.
KAPITOLA 3
ZVÝŠENÁ OCHRANA
Článok 10
Zvýšená ochrana
Kultúrne hodnoty môžu byť predmetom zvýšenej ochrany, ak spĺňajú tieto tri podmienky:
a)
sú kultúrnym dedičstvom mimoriadneho významu pre ľudstvo,
b)
sú chránené primeranými vnútroštátnymi právnymi a administratívnymi opatreniami uznávajúcimi ich výnimočnú kultúrnu a historickú hodnotu a zabezpečujúcimi najvyššiu úroveň ochrany,
c)
nepoužívajú sa na vojenské účely alebo na ochranu vojenských miest a strana, ktorá má kontrolu nad kultúrnymi hodnotami, urobila vyhlásenie potvrdzujúce, že tieto kultúrne hodnoty nebudú týmto spôsobom použité.
Článok 11
Poskytovanie zvýšenej ochrany
1.
Každá strana predloží výboru zoznam kultúrnych hodnôt, pre ktoré bude požadovať poskytnutie zvýšenej ochrany.
2.
Strana, ktorá má jurisdikciu alebo kontrolu nad kultúrnymi hodnotami, môže požadovať, aby boli zaradené do zoznamu, ktorý bude vytvorený v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b). Táto žiadosť bude obsahovať všetky potrebné informácie vzťahujúce sa na kritériá uvedené v článku 10. Výbor môže vyzvať stranu, aby podala žiadosť o zaradenie kultúrnych hodnôt do zoznamu.
3.
Iné strany, Medzinárodný výbor modrého štítu a iné mimovládne organizácie s relevantnými expertnými skúsenosťami môžu výboru odporučiť určité kultúrne hodnoty. V takých prípadoch sa výbor môže rozhodnúť vyzvať stranu, aby požiadala o zaradenie týchto kultúrnych hodnôt do zoznamu.
4.
Ani žiadosť o zaradenie kultúrnych hodnôt nachádzajúcich sa na území, nad ktorým si nárokuje zvrchovanosť alebo jurisdikciu viac než jeden štát, ani zaradenie takých kultúrnych hodnôt do zoznamu nebude mať v žiadnom prípade vplyv na práva strán v spore.
5.
Po prijatí žiadosti o zaradenie do zoznamu bude o nej výbor informovať všetky strany. Strany môžu výboru zaslať námietky vzťahujúce sa na takú žiadosť do 60 dní. Tieto námietky môžu byť len na základe kritérií uvedených v článku 10. Musia byť určité a faktické. Výbor námietky posúdi a poskytne strane požadujúcej zaradenie do zoznamu primeranú príležitosť vyjadriť sa k týmto námietkam predtým, než prijme svoje rozhodnutie. Keď sú výboru predložené také námietky, prijímajú sa rozhodnutia o zaradení do zoznamu, bez ohľadu na článok 26, štvorpätinovou väčšinou prítomných a hlasujúcich členov.
6.
Pri rozhodovaní o žiadosti sa výbor poradí s vládnymi a mimovládnymi organizáciami, ako aj s jednotlivými expertmi.
7.
Rozhodnutie poskytnúť alebo zamietnuť zvýšenú ochranu môže byť prijaté len na základe kritérií uvedených v článku 10.
8.
Vo výnimočných prípadoch, keď výbor dospeje k záveru, že strana požadujúca zaradenie kultúrnych hodnôt do zoznamu nedokáže splniť kritériá článku 10 písm. b), môže výbor rozhodnúť o poskytnutí zvýšenej ochrany, ak požadujúca strana podá žiadosť o medzinárodnú pomoc podľa článku 32.
9.
Po vypuknutí nepriateľských akcií môže strana v konflikte požiadať na základe núdzového stavu o zvýšenú ochranu kultúrnych hodnôt pod jej jurisdikciou alebo kontrolou prostredníctvom žiadosti adresovanej výboru. Výbor postúpi túto žiadosť ihneď všetkým stranám v konflikte. V takých prípadoch výbor posúdi námietky dotknutých strán zrýchleným postupom. Rozhodnutie o poskytnutí dočasnej zvýšenej ochrany výbor prijme čo najskôr, bez ohľadu na článok 26, štvorpätinovou väčšinou prítomných a hlasujúcich členov. Výbor môže poskytnúť dočasnú zvýšenú ochranu s tým, že odloží rozhodnutie v bežnom postupe o poskytnutí zvýšenej ochrany, ak sú splnené ustanovenia článku 10 písm. a) a c).
10.
Výbor poskytuje zvýšenú ochranu kultúrnym hodnotám od okamihu ich zaradenia do zoznamu.
11.
Generálny riaditeľ bezodkladne zašle generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a všetkým stranám oznámenie o každom rozhodnutí výboru zaradiť kultúrne hodnoty do zoznamu.
Článok 12
Imunita kultúrnych hodnôt pod zvýšenou ochranou
Strany v konflikte zabezpečia imunitu kultúrnych hodnôt pod zvýšenou ochranou tým, že sa zdržia vytvorenia predmetu útoku z týchto hodnôt alebo použitia týchto hodnôt alebo ich bezprostredného okolia na podporu vojenskej činnosti.
Článok 13
Strata zvýšenej ochrany
1.
Kultúrne hodnoty pod zvýšenou ochranou strácajú takúto ochranu, len
a)
ak je takáto ochrana pozastavená alebo zrušená v súlade s článkom 14 alebo
b)
v prípade, ak, a len počas doby pokiaľ, tieto hodnoty nadobudli na základe svojho použitia charakter vojenského cieľa.
2.
V prípade okolností podľa odseku 1 písm. b) môžu byť takéto hodnoty predmetom útoku, len
a)
ak je útok jediný schodný spôsob ukončenia používania hodnôt podľa odseku 1 písm. b),
b)
ak sa prijmú všetky možné ochranné opatrenia pri výbere prostriedkov a spôsobov útoku so zreteľom na ukončenie takéhoto používania a na vyhnutie sa alebo aspoň minimalizáciu poškodenia kultúrnych hodnôt,
c)
s výnimkou, ak to okolnosti vzhľadom na požiadavky okamžitej sebaobrany nedovoľujú,
i)
ak je útok nariadený na najvyššej úrovni velenia,
ii)
ak sa vydá účinné varovanie silám odporcu s požiadavkou ukončiť používanie uvedené v odseku 1 písm. b) a
iii)
ak sa silám odporcu ponechá dostatočný čas na nápravu situácie.
Článok 14
Pozastavenie a zrušenie zvýšenej ochrany
1.
Ak kultúrne hodnoty nespĺňajú ktorékoľvek z kritérií uvedených v článku 10 tohto protokolu, môže výbor pozastaviť status zvýšenej ochrany alebo tento status zrušiť vyškrtnutím kultúrnych hodnôt zo zoznamu.
2.
V prípade vážneho porušenia článku 12 vo vzťahu ku kultúrnym hodnotám pod zvýšenou ochranou v dôsledku ich použitia na podporu vojenskej činnosti môže výbor pozastaviť status zvýšenej ochrany. Ak takéto porušenia pretrvávajú, môže výbor výnimočne zrušiť status zvýšenej ochrany vyškrtnutím kultúrnych hodnôt zo zoznamu.
3.
Generálny riaditeľ bezodkladne zašle generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a všetkým stranám tohto protokolu oznámenie o každom rozhodnutí výboru pozastaviť alebo zrušiť zvýšenú ochranu.
4.
Pred prijatím takéhoto rozhodnutia poskytne výbor stranám možnosť vyjadriť ich stanoviská.
KAPITOLA 4
TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ A JURISDIKCIA
Článok 15
Vážne porušenia tohto protokolu
1.
Každá osoba sa dopúšťa trestného činu v zmysle tohto protokolu, ak úmyselne a v rozpore s dohovorom alebo týmto protokolom spácha niektorý z nasledujúcich činov:
a)
vytvorí z kultúrnych hodnôt pod zvýšenou ochranou predmet útoku,
b)
použije kultúrne hodnoty pod zvýšenou ochranou alebo ich bezprostredné okolie na podporu vojenskej činnosti,
c)
zničí alebo si privlastní vo veľkom rozsahu kultúrne hodnoty chránené dohovorom a týmto protokolom,
d)
vytvorí z kultúrnych hodnôt pod ochranou dohovoru a tohto protokolu predmet útoku,
e)
spácha krádež, plienenie, spreneveru alebo činy vandalizmu namierené proti kultúrnym hodnotám chráneným dohovorom.
2.
Každá strana prijme opatrenia potrebné na stanovenie činov uvedených v tomto článku ako trestných činov podľa vnútroštátneho práva a stanoví za tieto činy primerané tresty. V tomto prípade sa strany budú riadiť všeobecnými právnymi princípmi a všeobecnými princípmi medzinárodného práva vrátane noriem, ktoré rozširujú individuálnu trestnú zodpovednosť aj na osoby iné než tie, ktoré priamo vykonali daný čin.
Článok 16
Jurisdikcia
1.
Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, prijme každá strana potrebné legislatívne opatrenia na prijatie jurisdikcie nad trestnými činmi stanovenými v článku 15 v nasledujúcich prípadoch:
a)
ak je takýto trestný čin spáchaný na území tohto štátu,
b)
ak je údajný páchateľ trestného činu štátnym občanom tohto štátu,
c)
v prípade trestných činov stanovených v článku 15 písm. a) až c), ak sa údajný páchateľ trestného činu nachádza na území tohto štátu.
2.
Vo vzťahu k výkonu jurisdikcie a bez toho, aby bol dotknutý
článok 28 dohovoru,
a)
tento protokol nevylučuje individuálnu trestnú zodpovednosť alebo výkon jurisdikcie podľa aplikovateľného vnútroštátneho a medzinárodného práva a neovplyvňuje výkon jurisdikcie podľa obyčajového medzinárodného práva,
b)
okrem prípadov, keď štát, ktorý nie je stranou tohto protokolu, môže prijať a uplatňovať jeho ustanovenia v súlade s článkom 3 ods. 2, príslušníci ozbrojených síl a občania štátu, ktorý nie je stranou tohto protokolu, okrem tých štátnych občanov, ktorí slúžia v ozbrojených silách štátu, ktorý je stranou tohto protokolu, nemajú individuálnu trestnú zodpovednosť v zmysle tohto protokolu a zároveň tento protokol nestanovuje povinnosť prijať jurisdikciu nad takýmito osobami alebo ich vydať.
Článok 17
Stíhanie
1.
Ak strana, na ktorej území sa nachádza údajný páchateľ trestného činu podľa článku 15 ods. 1 písm. a) až c), túto osobu nevydá, postúpi prípad svojim príslušným orgánom bez akejkoľvek výnimky a neprimeraného odkladu na účely stíhania na základe procesného postupu v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom, prípadne relevantnými normami medzinárodného práva.
2.
Bez toho, aby boli dotknuté aplikovateľné relevantné normy medzinárodného práva, sa všetkým osobám, voči ktorým sa vedie konanie v súvislosti s dohovorom alebo týmto protokolom, garantuje spravodlivé zaobchádzanie a spravodlivý proces v súlade s vnútroštátnym a medzinárodným právom vo všetkých fázach konania a v žiadnom prípade sa takýmto osobám neposkytujú menšie záruky ako tie, ktoré stanovuje medzinárodné právo.
Článok 18
Vydávanie
1.
Trestné činy vymedzené v článku 15 ods. 1 písm. a) až c) sa považujú za trestné činy, ktoré môžu byť dôvodom na vydanie podľa akejkoľvek zmluvy o vydávaní platnej medzi ktorýmikoľvek stranami, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím platnosti tohto protokolu. Strany sa zaväzujú zahrnúť tieto trestné činy do každej zmluvy o vydávaní, ktorú medzi sebou následne uzavrú.
2.
Ak strana, ktorá vydanie podmieňuje existenciou zmluvy, dostane žiadosť o vydanie od inej strany, s ktorou nemá zmluvu o vydávaní, môže dožiadaná strana, podľa svojho zváženia, považovať tento protokol za právny podklad na vydanie v súvislosti s trestnými činmi vymedzenými v článku 15 ods. 1 písm. a) až c).
3.
Strany, ktoré nepodmieňujú vydanie existenciou zmluvy, uznajú trestné činy vymedzené v článku 15 ods. 1 písm. a) až c) za trestné činy, ktoré môžu byť dôvodom na vydanie medzi nimi v súlade s podmienkami stanovenými právom dožiadanej strany.
4.
Ak je to potrebné, trestné činy vymedzené v článku 15 ods. 1 písm. a) až c) sa na účely vydávania medzi stranami považujú za spáchané nielen na mieste, kde sa stali, ale aj na území strán, ktoré prijali jurisdikciu v súlade s článkom 16 ods. 1.
Článok 19
Právna pomoc
1.
Strany si navzájom poskytnú najväčšiu možnú mieru pomoci v súvislosti s vyšetrovaním, trestným konaním alebo konaním o vydávaní, započatými vo vzťahu k trestným činom vymedzeným v článku 15 vrátane pomoci pri získavaní dôkazov, ktoré majú k dispozícii a ktoré sú potrebné pre konanie.
2.
Strany vykonajú svoje záväzky podľa odseku 1 v súlade so zmluvami alebo s inými dojednaniami o právnej pomoci, ktoré medzi sebou uzavreli. V prípade, že takéto zmluvy alebo dojednania neexistujú, strany si poskytnú pomoc v súlade so svojím vnútroštátnym právom.
Článok 20
Dôvody na zamietnutie
1.
Trestné činy vymedzené v článku 15 ods. 1 písm. a) až c) sa na účely vydávania nepovažujú za politické trestné činy, za trestné činy súvisiace s politickými trestnými činmi alebo za trestné činy politicky motivované; trestné činy vymedzené v článku 15 sa na účely právnej pomoci nepovažujú za politické trestné činy, trestné činy súvisiace s politickými trestnými činmi alebo za trestné činy politicky motivované. Žiadosť o vydanie alebo o právnu pomoc vo vzťahu k týmto trestným činom nesmie byť zamietnutá len z toho dôvodu, že ide o politický trestný čin, trestný čin súvisiaci s politickým trestným činom alebo trestný čin politicky motivovaný.
2.
Nič v tomto protokole sa nebude vykladať tak, že stanovuje povinnosť vydať osobu alebo poskytnúť právnu pomoc, ak má dožiadaná strana vážne dôvody domnievať sa, že žiadosť o vydanie za trestné činy vymedzené v článku 15 ods. 1 písm. a) až c) alebo žiadosť o právnu pomoc vo vzťahu k trestným činom vymedzeným v článku 15 bola podaná na účely stíhania alebo trestania osoby z dôvodov jej rasy, náboženského vyznania, národnosti, etnického pôvodu alebo politického presvedčenia alebo že vyhovenie tejto žiadosti by malo vplyv na postavenie tejto osoby z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov.
Článok 21
Opatrenia vzťahujúce sa na iné porušenia
Bez toho, aby bol dotknutý
článok 28 dohovoru, každá strana prijme také legislatívne, administratívne alebo disciplinárne opatrenia, aké sú potrebné na potlačenie nasledujúcich činov, ak sú spáchané úmyselne:
a)
akékoľvek použitie kultúrnych hodnôt v rozpore s dohovorom alebo týmto protokolom,
b)
akýkoľvek nedovolený vývoz, iné odňatie alebo prevod vlastníctva kultúrnych hodnôt z okupovaného územia v rozpore s dohovorom alebo týmto protokolom.
KAPITOLA 5
OCHRANA KULTÚRNYCH HODNÔT V OZBROJENÝCH KONFLIKTOCH, KTORÉ NEMAJÚ MEDZINÁRODNÝ CHARAKTER
Článok 22
Ozbrojené konflikty, ktoré nemajú medzinárodný charakter
1.
Tento protokol sa bude uplatňovať v prípade ozbrojeného konfliktu, ktorý nemá medzinárodný charakter, vyskytujúceho sa na území jednej zo strán.
2.
Tento protokol sa nebude uplatňovať na situácie vnútorných nepokojov a napätia, ako sú výtržnosti, izolované a sporadické násilné činy a iné činy podobného charakteru.
3.
Nič v tomto protokole sa nepoužije na účely ovplyvnenia suverenity štátu alebo zodpovednosti vlády všetkými legitímnymi prostriedkami udržať alebo obnoviť právo a poriadok v štáte alebo ochrániť národnú jednotu a územnú celistvosť štátu.
4.
Nič v tomto protokole sa nedotýka primárnej jurisdikcie strany, na ktorej území sa vyskytne ozbrojený konflikt, ktorý nemá medzinárodný charakter, nad činmi vymedzenými v článku 15.
5.
Nič v tomto protokole sa nepoužije ako ospravedlnenie priameho alebo nepriameho zasahovania z akéhokoľvek dôvodu do ozbrojeného konfliktu alebo do vnútorných alebo vonkajších záležitostí strany, na ktorej území sa takýto konflikt vyskytuje.
6.
Uplatňovanie tohto protokolu na situácie uvedené v odseku 1 nemá vplyv na právny status strán v konflikte.
7.
UNESCO môže ponúknuť svoje služby stranám v konflikte.
KAPITOLA 6
INŠTITUCIONÁLNE OTÁZKY
Článok 23
Zasadnutie strán
1.
Zasadnutie strán sa zvolá v tom istom čase ako generálna konferencia UNESCO v koordinácii so zasadnutím vysokých zmluvných strán, ak takéto zasadnutie zvoláva generálny riaditeľ.
2.
Zasadnutie strán prijme svoj rokovací poriadok.
3.
Zasadnutie strán má tieto funkcie:
a)
volí členov výboru v súlade s článkom 24 ods. 1,
b)
schvaľuje smernice vypracované výborom v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. a),
c)
stanovuje smernice pre fond a kontroluje jeho používanie výborom,
d)
posudzuje správu predloženú výborom v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. d),
e)
rokuje o akýchkoľvek problémoch vzťahujúcich sa na uplatňovanie tohto protokolu a prijíma primerané odporúčania.
4.
Na žiadosť aspoň jednej pätiny strán zvolá generálny riaditeľ mimoriadne zasadnutie strán.
Článok 24
Výbor na ochranu kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu
1.
Týmto sa ustanovuje Výbor na ochranu kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu. Je zložený z dvanástich strán, ktoré sú volené zasadnutím strán.
2.
Výbor zasadá raz do roka na riadnom zasadnutí a na mimoriadnych zasadnutiach, kedykoľvek to považuje za potrebné.
3.
Pri stanovovaní členstva vo výbore sa strany budú snažiť o zabezpečenie spravodlivého zastúpenia rôznych regiónov a kultúr sveta.
4.
Strany, ktoré sú členmi výboru, si za svojich zástupcov vyberú osoby kvalifikované v oblasti kultúrneho dedičstva, obrany alebo medzinárodného práva a budú sa usilovať vzájomnými konzultáciami zabezpečiť, aby výbor ako celok disponoval adekvátnymi odbornými znalosťami vo všetkých týchto oblastiach.
Článok 25
Funkčné obdobie
1.
Strana je volená do výboru na štyri roky a môže byť opätovne bezprostredne zvolená len na jedno ďalšie obdobie.
2.
Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 sa funkčné obdobie polovice členov zvolených v prvých voľbách skončí na konci prvého riadneho zasadnutia strán nasledujúceho po zasadnutí, na ktorom boli zvolení. Títo členovia budú vybraní po prvých voľbách žrebom predsedom zasadnutia strán.
Článok 26
Rokovací poriadok
1.
Výbor prijme svoj rokovací poriadok.
2.
Väčšina členov predstavuje kvórum. Rozhodnutia výboru sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou hlasujúcich členov.
3.
Členovia sa nezúčastnia na hlasovaní o rozhodnutiach týkajúcich sa kultúrnych hodnôt, ktoré sú dotknuté ozbrojeným konfliktom, ktorého sú stranou.
Článok 27
Funkcie
1.Výbor má tieto funkcie:
a)
vypracúva smernice na implementáciu tohto protokolu,
b)
poskytuje, pozastavuje alebo ruší zvýšenú ochranu kultúrnych hodnôt a vytvára, udržiava a rozširuje Zoznam kultúrnych hodnôt pod zvýšenou ochranou,
c)
monitoruje a dohliada nad implementáciou tohto protokolu a podporuje identifikáciu kultúrnych hodnôt pod zvýšenou ochranou,
d)
posudzuje a komentuje správy strán, usiluje sa o požadované vyjasnenia a pripravuje vlastnú správu o implementácii tohto protokolu, ktorú predkladá zasadnutiu strán,
e)
prijíma a zvažuje žiadosti o medzinárodnú pomoc v zmysle článku 32,
f)
stanovuje použitie fondu,
g)
vykonáva iné funkcie, ktorými ho môže poveriť zasadnutie strán.
2.
Svoje funkcie výbor vykonáva v spolupráci s generálnym riaditeľom.
3.
Výbor bude spolupracovať s medzinárodnými, ako aj s národnými vládnymi a mimovládnymi organizáciami, ktoré majú podobné ciele ako dohovor, jeho prvý protokol a tento protokol. Na pomoc pri realizácii svojich funkcií si výbor na zasadnutia môže ako poradcov pozvať eminentné profesionálne organizácie, ktoré majú formálne vzťahy s UNESCO, vrátane Medzinárodného výboru modrého štítu a jeho orgánov. Zástupcovia Medzinárodného centra pre štúdium ochrany a zachovania kultúrnych hodnôt (Rímske centrum) a Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) môžu byť tiež prizvaní zúčastniť sa ako poradcovia.
Článok 28
Sekretariát
Výbor bude podporovaný sekretariátom UNESCO, ktorý pripravuje dokumentáciu výboru, program jeho zasadnutí a zodpovedá za vykonávanie jeho rozhodnutí.
Článok 29
Fond na ochranu kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu
1.
Týmto sa ustanovuje fond na nasledujúce účely:
a)
poskytnúť finančnú alebo inú pomoc na podporu prípravných alebo iných opatrení, ktoré sa prijmú v čase mieru v súlade okrem iného s článkom 5, článkom 10 písm. b) a článkom 30, a
b)
poskytnúť finančnú alebo inú pomoc vo vzťahu k núdzovým, provizórnym alebo iným opatreniam, ktoré sa prijmú na ochranu kultúrnych hodnôt počas ozbrojeného konfliktu alebo na okamžitú obnovu po skončení nepriateľských akcií v súlade okrem iného s článkom 8 písm. a).
2.
Fond vytvorí správny fond v súlade s ustanoveniami finančných predpisov UNESCO.
3.
Sumy vyplatené z fondu sa použijú len na účely, o ktorých rozhodne výbor v súlade so smernicami definovanými v článku 23 ods. 3 písm. c). Výbor môže akceptovať, aby sa príspevky použili len na určitý program alebo projekt za podmienky, že výbor rozhodol o realizácii tohto programu alebo projektu.
4.
Zdroje fondu budú pozostávať:
a)
z dobrovoľných príspevkov strán,
b)
z príspevkov, darov alebo príjmov zo závetov od
ii)
UNESCO alebo iných organizácií systému Organizácie Spojených národov,
iii)
iných medzivládnych alebo mimovládnych organizácií a
iv)
verejných alebo súkromných organizácií alebo jednotlivcov,
c)
z akýchkoľvek úrokov, ktoré pribudli vo fonde,
d)
z fondov získaných zbierkami a príjmami z akcií organizovanými v prospech fondu a
e)
z akéhokoľvek iného zdroja, ktorý pripúšťajú smernice vzťahujúce sa na fond.
KAPITOLA 7
ROZŠIROVANIE INFORMÁCIÍ A MEDZINÁRODNÁ POMOC
Článok 30
Rozširovanie
1.
Strany sa budú primeranými prostriedkami, a to najmä vzdelávacími a osvetovými programami, usilovať o posilnenie uznania a rešpektu voči kultúrnym hodnotám celou ich populáciou.
2.
Strany budú rozširovať tento protokol v maximálnej možnej miere v čase mieru aj v čase ozbrojeného konfliktu.
3.
Akékoľvek vojenské alebo civilné orgány, ktoré v čase ozbrojeného konfliktu prevezmú zodpovednosť vo vzťahu k uplatňovaniu tohto protokolu, sa plne oboznámia s jeho textom. Na tieto účely strany podľa potreby
a)
zahrnú smernice a inštrukcie o ochrane kultúrnych hodnôt do svojich vojenských predpisov,
b)
vypracujú a zrealizujú v spolupráci s UNESCO a relevantnými vládnymi a mimovládnymi organizáciami školenia a vzdelávacie programy v čase mieru,
c)
navzájom si budú prostredníctvom generálneho riaditeľa poskytovať informácie o zákonoch, administratívnych úpravách a opatreniach prijatých podľa písm. a) a b),
d)
navzájom si budú prostredníctvom generálneho riaditeľa poskytovať, len čo to bude možné, zákony a administratívne úpravy, ktoré prijmú na zabezpečenie uplatňovania tohto protokolu.
Článok 31
Medzinárodná spolupráca
V prípadoch vážneho porušenia tohto protokolu sa strany zaväzujú konať spoločne prostredníctvom výboru alebo jednotlivo v spolupráci s UNESCO a Organizáciou Spojených národov a v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov.
Článok 32
Medzinárodná pomoc
1.
Strana môže od výboru požadovať medzinárodnú pomoc pre kultúrne hodnoty pod zvýšenou ochranou, ako aj pomoc vo vzťahu k príprave, rozvoju alebo uplatňovaniu zákonov, administratívnych úprav a opatrení uvedených v článku 10.
2.
Strana v konflikte, ktorá nie je stranou tohto protokolu, ale akceptuje a uplatňuje ustanovenia v súlade s článkom 3 ods. 2, môže od výboru požadovať primeranú medzinárodnú pomoc.
3.
Výbor prijme pravidlá na podávanie žiadostí o medzinárodnú pomoc a určí formy možnej medzinárodnej pomoci.
4.
Strany sa týmto vyzývajú, aby prostredníctvom výboru poskytli technickú pomoc každého druhu tým stranám alebo tým stranám v konflikte, ktoré o to požiadajú.
Článok 33
Pomoc UNESCO
1.
Strana môže požiadať UNESCO o technickú pomoc pri organizovaní ochrany svojich kultúrnych hodnôt, napríklad pri prípravných krokoch na zabezpečenie kultúrnych hodnôt, pri preventívnych a organizačných opatreniach v núdzových situáciách a pri vytváraní národných zoznamov kultúrnych hodnôt alebo v súvislosti s akýmkoľvek iným problémom, ktorý vznikne pri uplatňovaní tohto protokolu. UNESCO poskytne takúto pomoc v rámci možností stanovených jeho programom a zdrojmi.
2.
Strany sa týmto vyzývajú, aby poskytli technickú pomoc na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni.
3.
UNESCO je oprávnené z vlastnej iniciatívy predkladať stranám návrhy v týchto otázkach.
KAPITOLA 8
VYKONÁVANIE TOHTO PROTOKOLU
Článok 34
Ochranné mocnosti
Tento protokol sa bude uplatňovať v spolupráci s ochrannými mocnosťami, zodpovednými za zabezpečenie záujmov strán v konflikte.
Článok 35
Zmierovacie konanie
1.
Ochranné mocnosti poskytnú svoje dobré služby vo všetkých prípadoch, v ktorých to budú považovať za potrebné v záujme kultúrnych hodnôt, najmä ak nebude zhoda medzi stranami v konflikte vo vzťahu k uplatňovaniu alebo interpretácii ustanovení tohto protokolu.
2.
Na tieto účely môže každá z ochranných mocností na vyzvanie jednej zo strán, generálneho riaditeľa alebo z vlastnej iniciatívy navrhnúť stranám v konflikte stretnutie ich zástupcov, a to najmä orgánov zodpovedných za ochranu kultúrnych hodnôt, ak sa to uzná za vhodné na území štátu, ktorý nie je stranou v konflikte. Strany v konflikte sú zaviazané akceptovať návrhy na stretnutie, ktoré im boli prednesené. Ochranné mocnosti navrhnú na schválenie stranám v konflikte osobu, ktorá je príslušníkom štátu, ktorý nie je stranou v konflikte, alebo osobu navrhnutú generálnym riaditeľom, a ktorá bude prizvaná zúčastniť sa na takomto stretnutí ako predseda.
Článok 36
Zmierovacie konanie v neprítomnosti ochranných mocností
1.
V konflikte, v ktorom nie sú menované žiadne ochranné mocnosti, môže dobré služby poskytnúť generálny riaditeľ alebo môže vykonať inú formou zmierovacieho konania alebo sprostredkovania s cieľom vyriešiť spor.
2.
Na pozvanie jednej zo strán alebo na pozvanie generálneho riaditeľa môže predseda výboru navrhnúť stranám v konflikte stretnutie ich zástupcov, a to najmä orgánov zodpovedných za ochranu kultúrnych hodnôt, ak sa to uzná za vhodné na území štátu, ktorý nie je stranou v konflikte.
Článok 37
Preklady a správy
1.
Strany preložia tento protokol do svojich úradných jazykov a poskytnú tieto oficiálne preklady generálnemu riaditeľovi.
2.
Strany predložia výboru raz za štyri roky správu o implementácii tohto protokolu.
Článok 38
Zodpovednosť štátu
Žiadne ustanovenie v tomto protokole vzťahujúce sa na individuálnu trestnú zodpovednosť nemá vplyv na zodpovednosť štátov podľa medzinárodného práva vrátane povinnosti poskytnúť reparácie.
KAPITOLA 9
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 39
Jazyky
Tento protokol je vyhotovený v arabskom, čínskom, anglickom, francúzskom, ruskom a španielskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické.
Článok 40
Podpis
Tento protokol je vyhotovený s dátumom 26. marec 1999. Je otvorený na podpis všetkým vysokým zmluvným stranám v Haagu od 17. mája 1999 do 31. decembra 1999.
Článok 41
Ratifikácia, prijatie alebo schválenie
1.
Tento protokol podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu vysokými zmluvnými stranami, ktoré podpísali tento protokol, v súlade s ich príslušnými ústavnými postupmi.
2.
Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení budú uložené u generálneho riaditeľa.
Článok 42
Prístup
1.
Tento protokol je otvorený na prístup ďalším vysokým zmluvným stranám od 1. januára 2000.
2.
Prístup sa vykoná uložením listiny o prístupe u generálneho riaditeľa.
Článok 43
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento protokol nadobudne platnosť tri mesiace po uložení dvadsiatich ratifikačných listín, listín o prijatí, schválení alebo prístupe.
2.
Po tejto dobe nadobudne platnosť pre každú stranu tri mesiace po uložení jej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe.
Článok 44
Nadobudnutie platnosti v situáciách ozbrojeného konfliktu
Situácie uvedené v
článkoch 18 a 19 dohovoru majú za následok bezprostredný účinok ratifikácie, prijatia, schválenia alebo prístupu k tomuto protokolu, ktoré boli uložené u depozitára stranami v konflikte pred začatím alebo po začatí nepriateľských akcií alebo okupácie. V takýchto prípadoch bude generálny riaditeľ informovať podľa článku 46 najrýchlejším možným spôsobom.
Článok 45
Výpoveď
1.
Každá strana môže tento protokol vypovedať.
2.
Výpoveď bude oznámená listinou, ktorá bude uložená u generálneho riaditeľa.
3.
Výpoveď nadobudne účinnosť jeden rok po prijatí listiny o výpovedi. Ak sa však počas plynutia tejto lehoty táto strana zúčastní na ozbrojenom konflikte, nenadobudne výpoveď účinnosť do ukončenia nepriateľských akcií, alebo kým sa neukončia operácie na repatriácii kultúrnych hodnôt, pričom rozhodujúci je prípad, ktorý nastane neskôr.
Článok 46
Oznámenia
Generálny riaditeľ bude informovať všetky vysoké zmluvné strany, ako aj Organizáciu Spojených národov o uložení každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe podľa článkov 41 a 42 a o výpovedi podľa článku 45.
Článok 47
Registrácia v Organizácii Spojených národov
V súlade s
článkom 102 Charty Organizácie Spojených národov bude tento protokol registrovaný na sekretariáte Organizácie Spojených národov na základe žiadosti generálneho riaditeľa.
Na dôkaz toho dolu podpísaní, riadne na to splnomocnení podpísali tento protokol.
Dané v Haagu 26. marca 1999 v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archíve UNESCO, a jeho overené kópie budú postúpené všetkým vysokým zmluvným stranám.
