(1) Radiačná ochrana sa optimalizuje
a)
pred začatím činnosti vedúcej k ožiareniu, pred zavedením nových zdrojov ionizujúceho žiarenia alebo pred zavedením nových spôsobov používania zdrojov ionizujúceho žiarenia posúdením a porovnaním alternatívnych riešení radiačnej ochrany, ktoré pre plánovanú činnosť prichádzajú do úvahy; pri posudzovaní sa používajú najmä kvantitatívne metódy s posúdením nutných nákladov na príslušné ochranné opatrenia a ohodnotením kolektívnych a individuálnych dávok pracovníkov a dávok v príslušných kritických skupinách obyvateľov,
b)
pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu pravidelným rozborom prijatých dávok vo vzťahu k vykonávaným úkonom, zvážením možných dodatočných opatrení na zabezpečenie radiačnej ochrany a porovnaním s podobnými už vykonávanými a pritom spoločensky prijateľnými činnosťami a najlepšími dostupnými technológiami a postupmi.
(2)
Optimalizácia sa vykonáva kvalitatívnymi a kvantitatívnymi metódami. Pri optimalizácii radiačnej ochrany sa zvažujú len alternatívy, ktoré nevedú k ožiareniu, ktoré by prevyšovalo limity ožiarenia alebo medzné dávky, ak sú pre daný zdroj ionizujúceho žiarenia alebo danú činnosť vedúcu k ožiareniu stanovené. Pri stanovovaní medzných dávok pre jednotlivú činnosť vedúcu k ožiareniu alebo jednotlivý zdroj ionizujúceho žiarenia úrad alebo príslušný regionálny úrad zohľadní doterajšie skúsenosti s podobnými činnosťami alebo zdrojmi tak, aby úroveň radiačnej ochrany nebola nižšia, ako sa už v praxi dosiahla, a uváži možný vplyv iných činností vedúcich k ožiareniu a zdrojov ionizujúceho žiarenia tak, aby celkové ožiarenie zo všetkých zdrojov nebolo vyššie ako príslušné limity ožiarenia.
(3)
Pri kvantitatívnej optimalizácii radiačnej ochrany sa spravidla porovnávajú náklady na rôzne opatrenia na zlepšenie radiačnej ochrany, ako je napríklad zmena zdroja ionizujúceho žiarenia, premiestnenie osôb, vybudovanie dodatočných bariér, použitie špeciálnych nástrojov alebo pracovných ochranných pomôcok, s finančným ohodnotením očakávaného prínosu daného opatrenia. Očakávaný prínos opatrenia sa pri týchto postupoch vyčísli tak, že zníženie kolektívnej efektívnej dávky posudzovanej skupiny osôb, ktoré sa dosiahne vykonaním opatrenia, sa násobí súčiniteľom, ktorým je peňažný ekvivalent; nie je nižší ako
a)
1,0 milión Sk x manSv-1 pre ožiarenie, pri ktorom v kalendárnom roku priemerné dávky ožiarených osôb nepresiahnu jednu desatinu príslušných limitov ožiarenia,
b)
1,5 milióna Sk x manSv-1 pre ožiarenie, pri ktorom v kalendárnom roku priemerné dávky ožiarených osôb presahujú jednu desatinu, ale nepresahujú tri desatiny príslušných limitov ožiarenia,
c)
6 miliónov Sk x manSv-1 pre ožiarenie, pri ktorom v kalendárnom roku priemerné dávky ožiarených osôb presahujú tri desatiny príslušných limitov ožiarenia,
d)
20 miliónov Sk x manSv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu, kde efektívna dávka pracovníka je v priemere 20 až 50 mSv v kalendárnom roku,
e)
1,25 milióna Sk x manSv-1 pre lekárske ožiarenie,
f)
5,0 miliónov Sk x manSv-1 pre ožiarenie pri mimoriadnych radiačných udalostiach,
pričom ako limit efektívnej dávky pracovníkov sa na účely optimalizácie berie hodnota 20 mSv za rok. Prínos a náklady sa uvažujú na plánované obdobie prevádzky, životnosti alebo používania príslušného opatrenia alebo pomôcky.
(4)
Prevádzkovateľ môže používať pri optimalizácii iný peňažný ekvivalent, ako je uvedený v odseku 3, ktorý nemá byť nižší ako uvedené hodnoty.
(5)
Ak je možných niekoľko alternatív zabezpečenia radiačnej ochrany, spravidla sa používajú analýzy efektívnosti nákladov a analýzy prínosu a vyberie sa najefektívnejšia alternatíva.
(6)
Úroveň radiačnej ochrany sa považuje za racionálne dosiahnuteľnú, ak náklady na všetky ďalšie prístupné alternatívne opatrenia sú vyššie ako prínos opatrenia, ak realizáciu opatrenia nevyžadujú osobitné spoločenské požiadavky alebo podmienky.
(7)
Optimalizáciu radiačnej ochrany pred začatím činnosti vedúcej k ožiareniu nie je potrebné preukazovať v tých prípadoch, keď pri danej činnosti vedúcej k ožiareniu je preukázané, že pri bežnej prevádzke a pri očakávaných odchýlkach od bežnej prevádzky ročná efektívna dávka u žiadneho z pracovníkov neprekročí jeden mSv a ročná efektívna dávka u žiadnej inej osoby neprekročí 10 µSv.
(8)
Optimalizáciu radiačnej ochrany pred začatím činnosti vedúcej k ožiareniu nie je potrebné preukazovať aj v tých prípadoch, keď spôsob zabezpečenia radiačnej ochrany zodpovedá štandardom radiačnej ochrany pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu alebo pre jednotlivé zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré boli schválené alebo vydané úradom.