Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Slovenská republika je právny štát, čo vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a je založený
na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité
právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy
na ťarchu tvorcu právnej normy.
Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia je nepochybné, že predmetným rozhodnutím
bolo žalobcovi vydané povolenie na užívanie vodnej stavby a uvedenie do trvalej prevádzky.
Účelom užívania stavby je čistenie splaškových odpadových vôd. Pre užívanie predmetnej
stavby boli v rozhodnutí určené podmienky o. i., že prevádzkovateľom bude akciová
spoločnosť na základe zmluvy o odbornom výkone prevádzky uzatvorenej medzi žalobcom
a spoločnosťou a zároveň boli určené podmienky povoleného množstva vypúšťaných odpadových
vôd z čističky odpadových vôd do Šúrskeho kanála.
Takéto čistenie splaškových odpadových vôd a ich odvádzanie sa praktizuje tam, kde
nevzniká povinnosť vybudovať verejnú kanalizáciu podľa § 36 ods. 1 zákona o vodách).
Správny orgán sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že v zmysle rozhodnutia Obvodného
úradu životného prostredia boli pre užívanie predmetnej stavby – čističky odpadových
vôd určené podmienky, s tým, že prevádzkovateľom bude spoločnosť, s ktorou žalobca
uzavrel zmluvu o odbornom výkone prevádzky (v zmysle § 16 ods. 3 z. č. 442/2002 Z.z.
o verejných vodovodoch a kanalizáciách, keďže Obec na prevádzkovanie takejto vodnej
stavby nemala odborné predpoklady), a že túto podmienku užívania žalobca následne
previedol na spoločnosť AVS, Zmluvou o nájme vodárenskej infraštruktúry a o prevádzkovaní
a poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom zo 29.06.2012.
Tieto skutočnosti boli pre správny orgán dôležité práve z toho dôvodu, že podľa [§ 74
ods. 1 písm. e) zákona o vodách] uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe
–podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd
alebo do podzemných vôd. Správny súd musí konštatovať, že hoci žalobca na uvedené
skutočnosti od začiatku správneho konania poukazoval, správny orgán v svojich rozhodnutiach
sa s uvedenými skutočnosťami a námietkami žalobcu vysporiadal len konštatovaním, že
pokuta bola uložená správnemu subjektu, nakoľko povolenie na vypúšťanie odpadových
vôd podľa [§ 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách] bolo vydané pre obec, preto si obec
mala splniť všetky povinnosti vyplývajúce z povolenia na vypúšťanie odpadových vôd
vydaného Obvodným úradom životného prostredia.
Posúdenie správneho deliktu podľa [§ 74 ods.1 písm. e) zákona o vodách] „...vypúšťa
odpadové vody...“ v danom prípade nebolo vo vzťahu k žalobcovi v súlade so zákonom.
Z pohľadu uplatňovania princípov právneho štátu, v správnom konaní je nutné rešpektovať
základné princípy správneho trestania v súlade s čl. 49 Ústavy SR, ktorý je hmotnoprávneho
charakteru, a ktorý ustanovuje, že iba zákon, môže definovať trestné činy a tresty
za ich spáchanie, čím vylučuje extenzívny výklad trestného zákona alebo použitie analógie
v neprospech obvineného. Rovnaký ústavný princíp je potrebné aplikovať i v správnom
trestaní a preto je neprípustné, aby pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu
ako vlastníka vodnej stavby, bol uplatnený extenzívny výklad vo vzťahu ku skutkovej
podstate správneho deliktu „vypúšťa odpadové vody“ tak, ako došlo v preskúmavanej
veci.
Na tomto mieste súd poukazuje na ust. § 21 ods. 2 druhej vety zákona o vodách, v zmysle
ktorého orgán štátnej vodnej správy v svojom rozhodnutí o povolení na osobitné užívanie
vôd o.i. určí podmienky, za ktorých sa povolenie vydáva, pričom v predmetnom rozhodnutí
v stanovených podmienkach orgán štátnej vodnej správy uviedol, že prevádzkovať vodnú
stavbu bude akciová spoločnosť, pričom z logiky veci vyplýva, že uvedenie prevádzkovateľa
vodnej stavby nie je samoúčelné, jednak pre potrebu zabezpečenia odbornosti prevádzkovateľa
ako aj práve v kontexte s [§ 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách] z dôvodu, aby v prípade
porušenia podmienok povolenia užívania stavby, mal správny orgán informáciu, kto vypúšťa
odpadové vody, čo môže z logiky veci byť len prevádzkovateľ. Preto správny súd uzatvára,
že uvedenie a vyhodnotenie skutkových zistení, kto je prevádzkovateľom vodnej stavby
v zmysle povolenia na užívanie stavby je esenciálnou skutočnosťou pre správne určenie
osoby ktorú možno priamo sankcionovať za vypúšťanie odpadových vôd.