POJMY UPRAVUJÚCE PSYCHICKÚ PRACOVNÚ ZÁŤAŽ
1.
Psychická pracovná záťaž je na účely tohto nariadenia vlády faktor, ktorý predstavuje súhrn všetkých hodnotiteľných vplyvov zdrojov práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia, pôsobiacich na kognitívne, senzorické a emocionálne procesy človeka, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy zvýšeného psychického napätia a zaťaženia psychofyziologických funkcií.
2.
Záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus, pričom odpoveďou organizmu je námaha, úsilie. Miera namáhania závisí od veľkosti záťaže, od vlastností a schopností osobnosti, resp. od celkového stavu organizmu.
3.
Psychická záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu, psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia, pričom prostredím sa rozumie všetko, čo človeka obklopuje vrátane pracovného prostredia, spoločenských väzieb, udalostí a požiadaviek na správanie. Nároky prostredia aj práce sú väčšie ako psychická zdatnosť jednotlivca, jeho pracovná potencia. Možno rozlíšiť tri formy psychickej záťaže: senzorickú, mentálnu a emocionálnu.
4.
Senzorická záťaž vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových orgánov a im zodpovedajúcich štruktúr centrálneho nervového systému.
5.
Mentálna záťaž vyplýva z požiadaviek na spracúvanie informácií kladúcich nároky na psychické funkcie a psychické procesy, ktorými sú pozornosť, predstavivosť, pamäť, myslenie a rozhodovanie.
6.
Emocionálna záťaž vyplýva z požiadaviek vyvolávajúcich afektívnu odozvu.
7.
Psychosociálna záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu, psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia, ktoré vyplývajú najmä zo sociálnych procesov a spoločenských väzieb, z interakcií medzi jednotlivcami v skupine a v dave a podobne.
8.
Neuropsychické zaťaženie vyjadruje určitý priebehový dej záťaže organizmu v súvislosti so zvyšujúcim sa podielom neuropsychickej sféry človeka v pracovnom procese, uplatňovaním najmä vyšších psychických procesov pri vykonávaní pracovnej činnosti a znižovaním podielu fyzického zaťaženia.
9.
Neuróza je skupinové označenie pre chronické neuropsychické poruchy reverzibilnej povahy bez organických chorobných zmien centrálneho nervového systému, ktoré vznikajú v dôsledku duševných tráum. Je to funkčná porucha psychiky vyvolaná psychogénnymi faktormi. Podstatnou príčinou je narušenie významných životných vzťahov, tzv. neurotický konflikt a neschopnosť prispôsobiť sa okoliu. Medzi neurotické poruchy patria úzkostné poruchy, obsedantno-kompulzívna porucha, reakcie na závažný stres, poruchy prispôsobenia, dissociatívne konverzné poruchy, somatoformné poruchy a iné.
10.
Neurotické tendencie predstavujú na účely tohto nariadenia vlády zvýšenú náchylnosť a smerovanie k neuróze a k prejaveniu neurotických príznakov.
11.
Odozva organizmu na záťaž sa prejavuje reakciami fyziologických aj psychických funkcií. Meranie odpovede organizmu na zaťaženie predstavuje kvantifikovanie meraných parametrov fyziologických funkcií; hodnotenie psychologických parametrov vyjadruje výkon v príslušnej psychologickej úlohe.
12.
Subjektívna odozva zamestnanca na záťaž je na účely tohto nariadenia vlády parameter, ktorý sa prejavuje psychickými stavmi v psychickom dianí a prežívaní. Zisťovanie subjektívnej odozvy zamestnancov na záťaž predstavuje kvantifikovanie zisťovaného subjektívneho hodnotenia záťaže, práce alebo vlastného stavu zamestnancom.
13.
Maximálny stupeň alebo negatívna intenzita subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž sú na účely tohto nariadenia vlády súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy, ktorá už je súčasťou kritérií nadmernej psychickej pracovnej záťaže. Tieto súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy majú v každej metóde konkrétnu interpretáciu podľa spôsobu štandardizácie metódy a normatívneho skóre. Konkrétna interpretácia maximálneho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž, ktorá už je súčasťou kritérií nadmernej psychickej pracovnej záťaže, je uvedená pri každej metóde v prílohe č. 6 časti B k tomuto nariadeniu vlády.
14.
Psychické napätie je psychický stav, pocit neuvedomovaného narušenia dynamickej rovnováhy organizmu; vyznačuje sa prechodným znížením pozornosti a znížením stability psychických funkcií, prípadne aj porušením koordinácie pohybov; vyskytuje sa pri konfliktoch, záťaži, strese, strachu.
15.
Psychické preťaženie je na účely tohto nariadenia vlády psychický stav, keď si zamestnanec uvedomuje konflikt medzi nárokmi kladenými na jeho osobu alebo na pracovné miesto a medzi jeho výkonnosťou alebo schopnosťou podať výkon.
16.
Psychická únava je dočasné zhoršenie psychickej a fyzickej funkčnej výkonnosti, závislé od intenzity, trvania a časového priebehu predchádzajúceho psychického napätia; prekonanie psychickej únavy sa dosiahne skôr odpočinkom než zmenou činnosti.
17.
Stavy podobné únave sú stavy ako účinky psychického napätia, ktoré sú dôsledkom jednotvárnych situácií a zahŕňajú monotóniu, zníženú bdelosť a psychické presýtenie; rýchlo vymiznú zmenou úlohy alebo prostredia.
18.
Monotónia je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej aktivácie, ktorý sa objavuje pri dlhodobej, jednotvárnej a opakovanej činnosti či úlohách, prejavuje sa hlavne ospalosťou, unaviteľnosťou, znížením a kolísaním výkonnosti, zhoršením adaptability a reaktivity a je často sprevádzaný zvýšením variability srdcovej frekvencie. Monotónia je stav spôsobený najčastejšie monotónnou prácou, monotónnosťou.
19.
Znížená bdelosť je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej výkonnosti pri detekcii podnetov pri jednotvárnych monitorovacích činnostiach. Od monotónie sa odlišuje príčinnými podmienkami.
20.
Nešpecifické preťaženie je na účely tohto nariadenia vlády stav psychického presýtenia charakterizovaný nechuťou až odporom voči niektorej práci alebo činnosti ako dôsledok jej dlhodobého intenzívneho vykonávania pri súčasne nízkej spokojnosti s prácou; emocionálne odmietnutie jednotvárnej opakujúcej sa činnosti alebo situácií, ktoré na základe predchádzajúcich skúseností vedú k vyčkávaniu či k pocitom bezvýchodiskovosti. V protiklade k monotónii a zníženej bdelosti je charakterizované nezmenenou alebo dokonca zvýšenou úrovňou aktivácie a je spojené s negatívnym emocionálnym prežívaním.
21.
Pracovné podmienky na účely tohto nariadenia vlády predstavujú súhrn faktorov priamo alebo nepriamo pôsobiacich na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese. Priamo alebo nepriamo podmieňujú priebeh a výsledky pracovného procesu, sú ovplyvňované režimom práce, odpočinkom a stavom pracovného prostredia.
22.
Práca vo vnútenom pracovnom tempe je taký spôsob práce, pri ktorom si zamestnanec nemôže voliť pracovné tempo a jeho činnosť je podriadená rytmu technologického procesu alebo rytmu iných osôb. Nepatrí sem obsluha bežných, napr. obrábacích strojov, keď pri obrábaní súčiastky zamestnanec musí sledovať proces a zasiahnuť v určitom okamihu, pretože popri tom vykonáva množstvo iných úkonov, pri ktorých si volí svoj rytmus sám. Kombinácia vnúteného tempa práce a vysokej nutnej rýchlosti tempa je veľmi nepriaznivá.
23.
Monotónna práca je práca spojená s trvalo sa opakujúcimi rovnakými úkonmi v trvaní viac ako polovicu pracovnej zmeny s obmedzenou možnosťou zásahu zamestnanca do priebehu tejto činnosti. Pri monotónnej práci sa rozlišuje pohybová alebo úkonová monotónnosť (stereotypná manuálna činnosť s vysokým výskytom rovnakých pracovných úkonov alebo operácií) a výkonová monotónnosť (činnosť s prevahou percepčných zložiek a s minimálnou účasťou myšlienkových či rozhodovacích procesov).
24.
Operácia je časovo súvislá a pracovne vymedzená časť výrobného procesu pridelená zamestnancovi ako samostatná pracovná úloha. Operácie rôzneho druhu sú také, ktoré sa líšia svojím základným obsahom, vyžadujú používanie rôznych zariadení, nástrojov či pomôcok. Operácie rovnakého druhu sú také, ktorých výsledkom je iba zmena vlastností pracovného predmetu, napr. tvaru, rozmeru alebo druhu materiálu.
25.
Úkon je samostatná časť v pracovnej operácii, ktorá predstavuje jednoduchú súvislú pohybovú činnosť rovnakého typu a účelového zamerania.
26.
Práca pod časovým tlakom je práca vo vysokom pracovnom tempe s obmedzenými možnosťami prestávok a odpočinku, resp. práca spojená s plnením termínovaných úloh pod časovým tlakom, spojená s preťažením kapacity spracovania informácií, čo je príčinou rýchleho nástupu únavy a nedostatočného zotavenia organizmu. Čím je činnosť zložitejšia, tým viac časový tlak narúša jej výkon.
27.
Vplyvy narúšajúce sústredenie sú vplyvy, ktoré narúšajú nutné sústredenie na prácu a vedú k zvýšenému úsiliu pri koncentrácii alebo k častému prerušovaniu práce na úlohách, napr. hlučnosť na pracovisku, vyrušovanie, časté zvonenie telefónu a iné.
28.
Sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie, vzájomné slovné i mimoslovné dorozumievanie, alebo vzájomné pôsobenie rečou, správaním a konaním medzi dvoma alebo viacerými jednotlivcami alebo medzi skupinami. Je determinovaná kvalitou medziľudských vzťahov a komunikácie a môže byť závažným stresogénnym činiteľom.
29.
Zodpovednosť je uvedomelý postoj k spoločenským hodnotám, povinnostiam, záväzkom a činnostiam. Ako vlastnosť osobnosti sa prejavuje v práci opatrnosťou a svedomitosťou pri plnení povinností a dôslednosťou pri zabezpečovaní pridelených úloh či zverených hodnôt (hmotná a organizačná zodpovednosť). Charakterizuje ju zložitosť rozhodovania, miera určitosti (istoty) v rozhodovacích situáciách a miera osobných rizík.
30.
Riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb pri práci je na účely tohto nariadenia vlády väčšia pravdepodobnosť výskytu nepriaznivého variantu konečného efektu konania jednotlivca v dôsledku účinku rizikového faktora a môže sa vyjadriť pomerom všetkých možných prípadov (udalostí) a neúspešných (nepriaznivých) udalostí. V pracovnom procese pôsobí ako záťažový faktor vyžadujúci vysokú mieru odborných znalostí, pracovnú disciplínu, dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nevyhnutné sústredenie, starostlivosť, nevyhnutnú mieru uvedomovania si rizika a sebakontrolované vykonávanie činnosti.
31.
Pracovné prostredie je súbor priestorových, materiálnych, fyzikálnych, chemických, mikroklimatických, fyziologických, psychologických, sociálnych a iných podmienok, v ktorých sa realizuje výrobný, resp. pracovný proces a ktoré ovplyvňujú výsledky výroby, resp. práce, motiváciu, výkon, psychiku, bezpečnosť a zdravie zamestnancov.
32.
Fyzický diskomfort je na účely tohto nariadenia vlády pocit fyzickej nepohody a záťaže pri práci, ktorý sťažuje pracovný výkon. Fyzický diskomfort môže byť spôsobený fyzickou námahou, hypokinézou, nevhodnou pracovnou polohou, nepriaznivými mikroklimatickými podmienkami alebo osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, ktoré obmedzujú pohyb, dýchanie, termoreguláciu, viditeľnosť alebo sluch.